|
bažant tmavý Lophura leucomelana(Latham, 1790) Iné mená:bažant kalidž, L. leucomelanos, ďalšie podľa poddruhov Poddruhy a areál výskytu:
Na úvod zopár slov: Spolu s bažantom strieborným Lophura nycthemera tvoria mnoho poddruhov, z ktorých sa niektoré veľmi na seba podobajú, čo v minulosti viedlo k nejednoznačným systematickým zatriedeniam. Dokonca bolo týchto dokopy asi 23 poddruhov radených do šiestich samostatných druhov. Tento fakt ešte komplikuje ich prirodzené kríženie, pretože existuje v určitých častiach ich areálu výskytu. Neskôr sa systém prehodnotil a na základe odlišností sa uznali dva polymorfické druhy. A síce: K druhu bažant tmavý sa zaradili vtáky s hnedými alebo sivohnedými nohami, ktoré dospievajú v prvom roku a k druhu bažant strieborný vtáky s červenými nohami, ktoré dospievajú v druhom roku. Najnovšie sa vydedukovala prirodzená hranica na severe a juhu susediacich areálov výskytu, ktorá dosť jasne oddeľuje tieto dva druhy. V strede týchto hraničných oblastí areálu je situácia menej jasná, aj kvôli spomínanému prelínaniu a kríženiu sa týchto druhov. Nové poznatky by do tejto problematiky priniesli štúdie operenia samíc, prípadne dôkladné DNA rozbory. 7 poddruhov: nepálsky Lophura leucomelana leucomelana – Nepál (endemický), bielochocholatý L. l. hamiltoni - západné Himaláje až po krajný západ Nepálu, čiernochrbtý L. l. melanota – východný Nepál, Sikkim, západný Bhután, čierny L. l. moffitti – centrálny Bhután, čiernoprsý L. l. lathami – východný Bhután, severovýchodná India, východný Bangladéš, juhovýchodný Tibet, juhozápadná Čína, Williamsov L. l. williamsi – západná Barma, Oatesov L. l. oatesi – juhozápadná Barma.
Biotop:Rôzny
– od horských lesov až po kultúrne nížinné krajiny a lesy s
hustým podrastom od 50 – 3800 m n. m. – podľa poddruhu Biológia:Celkovo
je opatrný a veľa času trávi v úkryte v poraste. Zdržuje sa v dvojčlenných
až desaťčlenných, prípadne aj viacčlenných skupinách, ktoré sú
asi rodinné skupiny po sezóne. Ráno a popoludní sa vydáva hľadať
potravu na čistinky a cesty. Hrabe, zobe, ale aj kope zobákom.
Pravidelne chodí k zdrojom vody. Skupinovo hraduje na stromoch .
Poddruhy žijúce vo vyšších nadmorských výškach v zime
zostupujú nižšie. V období rozmnožovania boli pozorované
monogamné i polygamné partnerstvá. Sliepka znáša do hniezda,
vystlaného lístím, na zemi pod kríkom 2 – 9 vajec (podľa poddruhu).
Môžu byť hnedožlté, krémové až ružové. Sedí na nich 20 – 22
dní.
Dĺžka:♂ 60 - 75 cm ; ♀ 50 - 60 cm (podľa poddruhu) Hmotnosť:♂ 0,8 - 1,7 kg ; ♀ 0,7 - 1 kg (podľa poddruhu) Opis:Kohúty: Bažanty tmavé sú veľmi podobné b. strieborným tvarom aj veľkosťou, len majú menší chvost, chochol a sú tmavšie – prevažne čierne s modrým kovovým leskom. V závislosti od poddruhu má perie biele lemy na kostrči, chrbte alebo pozdĺžne pásiky na prsiach a bruchu. Biela farba môže prevládať (biely je aj chochol – bielochocholatý - hamiltoni) alebo sa úplne stratila (čierny - moffitti). Sliepky sú opäť podobné sliepkam b. strieborného, operenie však má prevažne sýtohnedú farbu po celom tele. Môže byť tónované alebo lemované bielou. Obidve pohlavia majú zobák zelenorohovinový, holú kožu v okolí oka červenú. Nohy rohovinové alebo sivé. Mláďa: Podobné sliepke, ale dolné časti tela majú na perí bielu bodku a perie horných častí tela má na konci tmavý a svetlý, žltohnedý lem.
Pohlavná dospelosť a vyfarbenie:1.
rok Rodičovstvo:monogamné/polygamné Znáška:6 – 9 (15) vajec Inkubačná doba:20
– 22 (24 – 25) dní Krmivo:štandardné
krmivo pre bažanty Chov:Poddruhy
žijúce vo vyšších nadmorských výškach sú úplne otužilé, východné
poddruhy potrebujú dobrý prístrešok. Chovajú sa v pároch, ale
boli zaznamenané spolužitia v triách, keď kohút s jednou
sliepkou pravidelne odchovávali kuriatka z vajec od obidvoch
sliepok. Kohút sa páril s obidvomi
(bielochocholatý), ale pri čiernoprsých a nepálskych, v triách,
dominantná sliepka prenasledovala a napádala ďalšiu. Všeobecne
môžu mať tendenciu byť plachí, preto sa odporúča väčšia voliéra
s množstvom úkrytov.
Odporúčaná veľkosť voliéry:20
m² Stav v zajatí:Najčastejšie
sa chovajú bielochocholaté, nepálske (najpočetnejšie) a čiernoprsé.
Sú podobné a preto môžu byť (neúmyselne) pokrížené. Ostatné
sú v chovoch zriedkavé alebo sa nevyskytujú. Stav v prírode:Jeho
výskyt je veľmi nevyrovnaný. Ako druh nie je ohrozený. Aj keď sa
vyskytuje v blízkosti človeka, existuje hranica prispôsobivosti ako
aj väčšie hrozby, ako je devastácia biotopov a lov. Niektoré
poddruhy sú považované za
zraniteľné. Všetky podrody a druhy rodu Lophura:
© Deno 2005 - 2012
|
