Základy chovu bažantov

Bažanty obyčajné Phasianus colchicus  v pekne zarastenej veľkej voliére v ba- žantnici. V takomto prostredí sa vtáky  cítia dobre, správajú sa prirodzene  a nájdu aj určité zdroje potravy.  Foto: Z. Figura

Nie je možné poskytnúť zaručený podrobný návod na chov akýchkoľvek vtákov alebo zvierat. Tak ako neexistuje návod na to, ako prežiť dokonalý život. Každý exemplár je jedinečný a správa sa niekedy inak ako ostatní. Aj kvôli rôznorodosti by nebolo možné pri toľkých druhoch poskytnúť také detaily. Hľadajte ich v popise jednotlivých druhov. Tu sa stručne pojednáva len o niekoľkých zásadách pri zakladaní chovu.
Podľa všeobecnej charakteristiky sú kurotvaré početná, rôznorodá, relatívne nenáročná a prispôsobivá skupina vtákov. Nehľadiac na špecialistov (či už potravinových, biotopových alebo rozmnožovacích), všeobecne býva ich chov väčšinou bezproblémový. Z veľkého množstva druhov si určite každý nájde svojho obľúbenca. Mnohé z nich sú notoricky známe a početné, iné zas vzácne a pre bežného chovateľa nedostupné. Keď zahrnieme aj domáce plemená a farebné rázy kury domácej, perličky a morky, je to dokopy niekoľko stoviek druhov, poddruhov, plemien a farebných rázov prinajmenšom pozoruhodnej hydiny. Z toho dôvodu hneď na začiatku pripomíname, že je možno lepšie cielene sa venovať menšiemu počtu

Niektoré druhy sa, hlavne v prípa- de malých chovov, dajú skrotiť  a chovať aj voľne. Na fotografii sú  bažanty strieborné Lophura nycthemera voľne v záhrade. Foto: Z. Figura

druhov (hlavne pokiaľ ide o odchov), ako sa snažiť o zbierku všetkých druhov, ktorá by neskôr mohla zostať zanedbaná. Každý jedinec totiž potrebuje určitú pozornosť a opateru. Kurotvaré napriek tomu, že môžu tak pôsobiť, nie sú dekoračné predmety, ale živé tvory majúce svoje nároky a potreby. Ako všetky vtáky, aj ony majú silno vyvinuté psychické schopnosti a veľmi citlivo reagujú na všetky vonkajšie podnety a hlavne tie negatívne – stres! Preto pri výbere vhodného druhu treba zvážiť podmienky, aké svojim chovancom dokážete poskytnúť. O ich potrebách ešte pred kúpou pohovorte s chovateľom bažantov, ktorý vám určite poradí a vyvaruje vás prípadných chýb a ušetrí vám sklamanie z neúspechu.  Zvlášť pre úplných začiatočníkov bez akýchkoľvek skúseností s kurotvarými, či vtákmi vôbec, sa odporúčajú niektoré zdomácnené druhy hydiny, ktoré smelo svojou krásou súperia s divými druhmi bažantov (napr. fénixka, hamburčanka, bantamka, niektoré plemená perličky a morky...). Navyše poskytujú úžitok vo forme mäsa, vajec, alebo ako pomocníci pri odchove ťažšie odchovávaných druhov kurotvarých (hodvábničky, kočinky, japonky, morky). Ak si veríte, skúste to s bažantom obyčajným Phasianus colchicus alebo s dlhochvostými bažantmi. Ak obdivujete veľké vtáky, zadovážte si pávy korunkaté Pavo cristatus.
Chovné zariadenia: Bažanty a im príbuzné vtáky chováme vo voliérach alebo aviáriách. Pri ich budovaní je potrebné zvážiť všetky potreby vtákov i chovateľa (potreba kúrenia pri tropických druhoch, pohodlné ošetrovanie

Kaskádovito riešené voliéry vo svahu v ZOO. Všimnite si ako porast vo voliérach aj za  nimi spríjemňuje prostredie. Foto: Z. Figura

a čistenie, priestorové možnosti a priestorové potreby vtákov, situovanie stavby a pod.). Na čom sa nešetrí pri budovaní ubikácie a zariaďovaní, to sa niekoľkonásobne vráti v podobe živých a zdravých vtákov. Niektoré úskalia pomáha zmenšiť „dobrá voliéra“. Ide napríklad o prípad extrémne nepriaznivých poveternostných podmienok, kedy môže dôjsť k prechladnutiu mláďat, zachladeniu násady, vniknutiu dravcov a uloveniu chovaných zvierat, zaneseniu parazitov a infekcií z voľne žijúcich zvierat, uniknutiu vzácneho jedinca, vzniku kanibalizmu alebo agresivite pri preplnení ubikácie a podobne. Na tému „Ako postaviť voliéru“ existuje dostatok dostupnej literatúry. Pozor, ani to najdrahšie aviárium, ani najdômyselnejší zásobníkový systém kŕmenia alebo napájania nenahradí každodennú starostlivosť a pozornosť chovateľa. To sa týka aj druhov chovaných voľne, poloprírodným spôsobom.
Zvláštnou skupinou kurotvarých sú tabony, ktoré sú špecifické svojou hniezdnou biológiou - potrebou budovať hniezdne kopy a v nich liahnuť svoje vajcia. Na to potrebujú množstvo biologického materiálu (zeminy, piesku, lístia a pod.) a teda aj viac priestoru v ubikácii! Inak sú to všetko tropické druhy s požiadavkou na vykurovanie. Pri umelom odchove je potrebné vajcia umiestňovať len špičkou nadol! Inkubačná doba oproti iným kurotvarým trvá minimálne dvojnásobnú dobu. Mláďatá sa však liahnu úplne dokonalé a nepotrebujú žiadnu väčšiu opateru.
Ďalšou špecializovanou skupinou sú hokovité, ktoré veľa času strávia na stromoch a teda potrebujú priestrannú ubikáciu s porastom alebo dostatkom konárov aj materiálu na stavbu hniezda na konároch. Zvyčajne sa im ponúka ako základ hniezda prútený kôš. Aj keď sa niektoré druhy vyskytujú v horských oblastiach, pochádzajú z trópov a potrebujú vykurovanie v zime. Navyše sa živia hlavne ovocím a plodmi! Pri tabonoch aj hokoch sa odporúča párový chov.

Mláďatá sú najväčšou radosťou v chove.  Pri zostavovaní kŕmnej dávky pre ne sa nevyplatí šetriť. Foto: Z. Figura

Kŕmenie a napájanie: Väčšina kurotvarých vtákov je všežravá a len málo druhov sa špecializuje. Preto kŕmenie zväčša nerobí problémy. Zvyčajne sa pri dávkovaní krmiva kŕmi dospelé vtáctvo dvakrát denne. V prípade používania zásobníkových kŕmidiel je to závislé od jeho spotreby. Mnoho jedincov má "vlastné chute", ale aj tak je potrebné dodržiavať všeobecné zásady. Platí: čím menší vták, tým rýchlejší metabolizmus. Organizmus potrebuje pre správny metabolizmus, rast a vývin tieto základné zložky potravy: vodu, bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerálne látky, stopové prvky a balastné látky. Dôležité je poznať nielen ich množstvo, ale aj vzájomný pomer. To sa týka hlavne minarálnych látok a stopových prvkov, ktoré pôsobia ako katalyzátory a riadia rôzne procesy v tele. Bielkoviny sú stavebným prvkom organizmu, cukry sú zdrojom energie a

Na liahnutie a výchovu mláďat niektorých  na odchov náročnejších druhov sa často  používajú hodvábničky alebo ich krížence. Foto: Z. Figura (hodvábnička s rôznymi kuriatkami)

tuky jej zásobou. V období rozmnožovania musí potrava obsahovať veľa proteínov, ktoré potrebuje sliepka pri znáške. Nesmie sa zabúdať na vápnik, fosfor a vitamíny A, D pre silnú vaječnú škrupinu a ostatné minerálne látky . Ak sa kŕmi kvalitnou kompletnou zmesou pre nosnice, jej vyvážené pomery zabezpečia dostatok týchto látok a netreba ich zvlášť pridávať, aby sa neporušila vyváženosť krmiva, čo môže spôsobiť skôr problémy ako prospech. Kohút v tomto čase, ak sa nezúčastňuje odchovu mláďat, často toká, na čo potrebuje tiež mnoho energie. Mláďatá sa živia v prvých týždňoch života takmer výlučne hmyzom, pretože sú v období najsilnejšieho rastu a vývinu organizmu. Potrebujú ohromné množstvo živočíšnych bielkovín a vitamínov. Základná schéma obsahu bielkovín v krmive, podľa potravinových požiadaviek bažantovitého vtáctva je nasledovná: od vyliahnutia do 4

V prvých týždňoch veku divých mláďat je  najdôležitejšou zložkou ich potravy hmyz.  Foto: © Martina Melicherčíková (kobylka dubová)

týždňov veku = 30 – 28 %, od 4 týždňov do 12 týždňov = 24 %, od 12 týždňov do dospelosti = 15 %, dospelé vtáky mimo znášky = 12 – 15 % a v znáške 20 – 25 % proteínov. Nevyhnutný je tiež grit - dôležitá pomoc pri trávení tvrdých zrnín. Ďalšie náročné obdobie je preperovanie, ktoré nastáva po odchove mláďat na jeseň. Dôležitý je prísun olejnatých semien, ktoré zabezpečia dokonalé preperenie do zdravého pevného a lesklého šatu. Po vyčerpávajúcom rozmnožovacom období zabezpečte dostatok vitamínov. Dobre preperený vták v kondícii určite bez problémov prekoná zimu. Samozrejme, pokiaľ ide o tropický nedomestikovaný druh a je chovaný v miernom pásme s chladnými zimami, bude potrebné udržať teplotu nad bodom mrazu kvalitnou izoláciou alebo zabezpečiť kúrenie.

Druhy krmív: 

Pri zabezpečovaní potravy je možné využiť  aj prírodné zdroje. Pozor na chránené ob- lasti a druhy!  Foto: Z. Figura (jarabina vtáčia)

Vhodné sú hlavne obilniny: pšenica, jačmeň, ovos, raž, kukurica, proso, lesknica, dari, pohanka... Olejniny: slnečnica, ľan, kardi, konope, mak, podzemnica olejná... Môžu sa skrmovať v celom, šrotovanom, napučanom alebo naklíčenom stave. Pri vysoko energetických a olejnatých semenách pozor na prekrmovanie. Vtáctvo v zajatí nemá také veľké nutričné požiadavky ako divé populácie a hlavne vtáky náchylné k obezite, teda horské druhy. Ponuka na trhu je bohatá, čo sa týka kompletných kŕmnych zmesí v sypkej či granulovanej forme, takisto vaječných zmesí obohatených o rôzne druhy vitamínov, stopových prvkov a doplnkov. Pri odchove mláďat tiež pomôžu zmesi pre hmyzožravé vtáctvo, tvaroh, čerstvé natvrdo uvarené vajce alebo smýkaný, či chovaný hmyz (cvrčky, múčne červy a pod.). Pri zbere hmyzu dbajte na to, aby bol z oblastí bez chemizácie! To platí aj pri zbere zeleného krmiva a jeho sušení, či už sú to zelené časti a semená kultúrnych, alebo divo rastúcich rastlín. Nevynímajúc plody, orechy, ovocie a zeleninu.

Pri okrasných vtákoch je zdravé perie asi  najviac cenené. Často ho spájajú s celko- vým zdravotným stavom.  Foto: Z. Figura

Techniku kŕmenia nájde každý sám. Vtáky dávajú väčšinou prednosť prírodnému a osvedčenému druhu krmiva. To znamená, že uprednostnia zvyčajné krmivo pred novým a prírodnú formu pred umelo upravovanou.

Kŕmny hmyz - larvy múčiara obyčajného a peruánskeho, cvrčky Foto: © Zdenko Figura

Teda platí zásada: nemeniť náhle a často jedálniček, radšej kŕmiť pestro stále. Niekedy je vhodné nepodávať krmivo na zem. Z dôvodu znečistenia trusom, zvlhnutia, či prilákania hlodavcov prenášajúcich nebezpečné choroby. Krmivo musí byť čerstvé, nepotuchnuté a neplesnivé. Vlhčené alebo rýchlo sa kaziace krmivo podávame v takom množstve, aby ho vtáctvo ihneď skonzumovalo a zvyšky odstránime (v lete sa kazí, v zime zamŕza). Vo vode rozpustné liečivá a vitamínové preparáty podávame v sklenených, kameninových, prípadne keramických nádobách, kovy niekedy môžu ovplyvniť medikamenty. Kŕmidlá a napájadlá pravidelne čistíme a dezinfikujeme. Keďže v kŕdli platí určitá hierarchia, je potrebné zabezpečiť dostatočné množstvo kŕmidiel a napájadiel, aby slabšie jedince netrpeli hladom. To platí aj pri hradovacích miestach. Vždy je potrebné minimálne dvojnásobné množstvo.

Veterinárne minimum: Nevyhnutnosťou v chove okrasného vtáctva je čisté, zdravé perie bez parazitov, ktoré sa často dostanú do chovu z divo žijúcich vtákov alebo dovezením nových vtákov bez karantény a  prípadného ošetrenia. Na jar pred obdobím rozmnožovania (aby sme vtáky nevyrušovali pri hniezdení) ich skontrolujeme a v prípade zistenia výskytu parazitov ich ošetríme prípravkami proti vonkajším (švoly, klieštiky, kliešte, roztoče) i vnútorným (ploché a okrúhle červy, mikroorganizmy) parazitom. Pri podávaní liečiv je dôležité doplniť prísun vitamínov pre skoré zotavenie. Liečivá je potrebné presne dávkovať podľa návodu alebo predpisu veterinárnym lekárom. Pre dokonalú prevenciu zabezpečte očkovanie proti možným vírusovým nákazám. Je rozumné, hneď pri zakladaní chovu, zistiť si najbližšieho veterinárneho lekára a porozprávať sa s ním o možnostiach ochrany vašich vtákov. Nikdy nepodceňujte prevenciu. Vždy je výhodnejšia ako liečba. To sa týka aj pitvy uhynutého vtáka. Často pomôže odhaliť „nevyriešiteľné“ záhady chovu. A napokon, vždy je prospešné študovať odbornú literatúru, byť v kontakte s poradcom chovu, či skúseným chovateľom alebo veterinárom!

Občas sa v chove vyskytnú aj zranenia,  ktoré treba čo najskôr ošetriť... Foto: Z. Figura	Pitva je dôležitý diagnostický prvok v chove  vtáctva, pretože niektoré príznaky chorôb  nie sú kvôli opereniu viditeľné. Foto: Z. Figura

Stručný prehľad chorôb:

(Ide len o stručný prehľad najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení. Pre tých, čo sa v chorobách "vyžívajú", sú na konci každej skupiny v zátvorke uvedené všetky zistené choroby. H = choroby prenosné na človeka)

parazity:

- vonkajšie (ektoparazity): prenášajú choroby, znepokojujú zvieratá, poškodzujú kožu a perie

švoly (Mallophaga a iné špecifické druhy) - malý bezkrídly parazitický hmyz; cudzopasí na perí a koži; živí sa ich odumretými časťami a môže cicať krv; vajíčka kladie na báze bŕk; za 7 - 15 dní sa liahnu mladé; mimo tela hostiteľa za niekoľko dní hynú; ničia sa kontaktnými insekticídmi (nie pri konzumných vtákoch!); odporúča sa prevencia (práškové prípravky do popoliska, pravidelná kontrola, aromatické byliny v hniezdach)

klieštikovec kurí (Dermanyssus gallinae) - roztoč veľký 0,7 mm; cudzopasí na všetkých druhoch hydiny; v noci cicia krv; cez deň sa ukrýva; ničí sa kontaktnými insekticídmi (nie pri konzumných vtákoch!)

kliešte (viac druhov) - parazitický článkonožec, parazity známe aj pri cicavcoch; žijú na okrajoch listnatých lesov; krovísk a na blízkych lúkach; majú viac vývojových štádií; cicajú krv; vtáky si ich často sami navzájom vyťahujú 

svrabovec (Cnemidocoptes) - roztoč, zavrtávajúci sa do kože, spôsobujúci prašivinu behákov (veľký 0,5 mm) a operených častí tela (veľký 0,15 mm); ničí sa olejovými prípravkami s insekticídmi 

blcha slepačia (Ceratophylus gallinae) - cudzopasí na hydine; je tmavohnedá, dlhá 3 - 3,5 mm; cicia krv - silné zamorenie môže spôsobiť málokrvnosť ničí sa kontaktnými insekticídmi (nie pri konzumných vtákoch!)

(perohubovitosť, perožrút, podkožná prašivina hydiny)

- vnútorné (endoparazity): spôsobujú zníženie odolnosti hostiteľa (hnačky, nechutenstvo, chudnutie), zápaly slizníc a orgánov, zníženie reprodukčnej schopnosti

hlístice (Syngamus , Heterakis, Capillaria, Trichostrongylus, Porrocaecum a iné) - parazitické červy; pri kurotvarých vtákoch ide skôr o hlístice vyvíjajúce sa v pôde; po prehltnutí s potravou sa pomocou krvného riečišťa dostávajú k jednotlivým orgánom, kde cudzopasia (pažerák, hrvoľ, žalúdok, črevá...); väčšinou sa choroba ani neprejaví; ich prítomnosť sa zisťuje koprologickým vyšetrením trusu; odporúča sa prevencia (pravidelné odčervovanie)

pásomnice (Hymenolepis, Dilepis, Aploparaxis a iné) - vták sa infikuje cez medzihostiteľa; cudzopasí v tenkom čreve; väčšinou sa choroba ani neprejaví; ich prítomnosť sa zisťuje koprologickým vyšetrením trusu; odporúča sa prevencia (pravidelné odčervovanie)

kokcídie (Eimeria viac druhov) - parazitické prvoky; parazitujú v čreve; majú zložitý životný cyklus; spôsobujú nechutenstvo, hnačky, kŕče, chudnutie a smrť (hlavne mladým vtákom); ich prítomnosť sa zisťuje koprologickým vyšetrením trusu; odporúča sa prevencia (podávanie antikokcidík v krmive); liečia sa sulfonamidovými prípravkami 

Trichomonas - parazitický bičíkovec; parazituje v tenkom čreve, slepom čreve a pečeni; zvieratá sú apatické, majú spenený čierny riedky trus, zápal čriev a penovitú tekutinu v hrvoli; lieči sa veterinárnymi prípravkami 

Histomonas - parazitický prvok; medzihostiteľom je hlística Heterakis gallinae parazituje v čreve a pečeni a spôsobuje zápaly a nekrózy, celkovú slabosť, hnačky, nechutenstvo, úbytok hmotnosti; lieči sa špecifickými prípravkami a vitamínmi

toxoplazmy - parazitické prvoky Toxoplasma; medzihostiteľmi sú mačkovité; príznaky: nechutenstvo, apatia, poruchy koordinácie pohybov a očného nervového aparátu, hnačky; neliečia sa; H

(egyptianelóza, eukoleóza hrabavej hydiny, hexamitóza, Hypoderaeum conoideum, leukocytozoóza, motoličnatosť/ochorenie hydiny cicavicou)

vírusové ochorenia: 

vtáčia vibriová hepatitída - spôsobuje ju vírus Vibrio; slabé symptómy; zmeny na pečeni; lieči sa

vtáčia encefalitída - spôsobuje ju vírus; ide o zápal mozgu a miechy; liečenie nie je známe; odporúča sa dobré zásobenie vitamínmi A a D 

vtáčia encefalomyelitída (epidemický tremor) - spôsobuje ju vírus, ktorý zapríčiňuje nervové poruchy bez zmien na dýchacích ústrojoch, neistú chôdzu a čiastočné alebo úplné ochrnutie

vtáčia chrípka (klasický mor hydiny) - spôsobuje ju vírus Pestis avium; rýchly priebeh a následný úhyn; pri pomalom priebehu možno pozorovať neistú chôdzu, cyanóza hrebeňa, hlavy, edém hlavy, lalokov a krku, výtok z nosa, zelená hnačka, zvýšená teplota, príp. nervové príznaky; liečba nie je známa

pseudomor (atypický mor hydiny, Newcastleská choroba) - spôsobuje ju vírus morbus Newcastle; zapríčiňuje namáhavé dýchanie, chrapot, kašeľ, fŕkanie a potriasanie hlavou alebo nervové príznaky; 90% úmrtnosť; lieči sa antibiotikami a vitamínmi; H

leukóza - vírusové ochorenie spôsobujúce nádory a bujnenie krvotvorných tkanív, vyvoláva ho niekoľko kmeňov; liečba nie je známa; prevencia: prísna hygiena

vtáčia nefróza - vírusové ochorenie postihujúce najmä obličky kurčiat; nevýrazné symptómy až na výtok z nosa, chrapot a pískanie, za 48 hodín miznú a po 3 - 4 týždňoch začnú ťažké príznaky, vtáky veľa pijú a neprímajú krmivo, do 24 hodín hynú; liečba nie je známa

 vtáčia malária - spôsobujú ju krvné prvoky Plasmodium; nie je zhubná; lieči sa chemoterapeutikami, ktoré ale pôsobia len na vývinové štádiá v krvi

vírusová hepatitída moriek - postihuje najmä morčatá do veku 6 - týždňov; symptómy: depresia, krvácaniny; nelieči sa

vtáčie kiahne - príčinou je vírus variola avium; má tri formy: slizničnú, kožnú a zmiešanú; liečba: individuálne ošetrenie; 

bronchitída -postihuje dýchacie cesty a spojivky, teda výtok z nosa, kašeľ, kýchanie; vyskytuje sa najmä pri kurčatách; nelieči sa; vakcinácia

ornitóza (chlamydozoóza) - slabé symptómy - nechutenstvo, hnačka, chudnutie, ospalosť; hlavnou príčinou ochorenia sú uvoľňované toxíny; H

Markova choroba - najvnímavejšie sú kurčatá do 1 týždňa; slabé symptómy, občas ospalosť, posedávanie; nelieči sa; vakcinácia

infekčná burzitída - ochorenie kurčiat; príznaky: triaška, zježené perie, nekoordinované pohyby, vodnatá hnačka, nechutenstvo, malátnosť; nelieči sa; vakcinácia

 (vírusová artritída, encephalitis St. Luis H, inklúzna hepatitída kurčiat, mor exotických vtákov, osteopetróza, paramyxoviróza)

bakteriálne ochorenia:

salmonelóza (paratýfus) - pôvodca: rod Salmonella okrem (S. gallinarum); prenáša sa trusom, príp. krmivom; príznaky: nechutenstvo, hnačka, slabosť, ospalosť, chudnutie; lieči sa antibiotikami a vitamínmi; odporúča sa dôkladná hygiena a prevencia; H

pulórová nákaza (týfus hydiny) - pôvodca: Salmonella gallinarum; príznaky: biela hnačka, ospalosť, nechutenstvo, zväčšené brucho; lieči sa antibiotikami, sulfonamidmi...

tuberkulóza - spôsobuje ju baktéria Mycobacterium avium, vtáky sú apatické, chudnú, príp. krívajú alebo len sedia, môžu mať hnačku; na vnútorných orgánoch sa tvoria hrčky; nelieči sa, dôležitá je prevencia, H

botulizmus - spôsobuje jed baktérií Clostridum botulinum; zvieratá sa nakazia krmivom, jed sa dostáva do krvi a postihuje centrálnu nervovú sústavu; príznaky: kolikové bolesti, hnačky, rozšírené zreničky, suché sliznice, ochrnutia končatín, svalov, srdca; na liečenie sa používa preháňadlo - bezprostredne po požití infikovaného krmiva; prevencia: očkovanie; H

pasteurelóza (cholera) - spôsobujú ju baktérie rodu Pasteurella; postihuje dýchacie orgány, možné sú hnačky; zvieratá sa nakazia z krmiva, vody alebo podstielky; lieči sa sulfonamidmi, antobiotikami, očkuje sa

červienka - pôvodcom sú baktérie rodu Erysipelothrix; príznaky: nechutenstvo, slabosť, hnačka, naježené perie, zmodranie kože; lieči sa; H

pseudotuberkulóza - pôvodca: Pasteurella pseudotuberculosis; príznaky: depresia, hnačky, málokrvnosť, hrčky ako pri tuberkulóze, príp. našuchorené perie, apatia, poruchy pohybu; nelieči sa

(kolibacilóza, mikrokokové a streptokokové infekcie, listerióza - H, mykoplazmóza, gangrenózna dermatitída, hemofilová nádcha, infekčná sínusitída, infekčná synovitída, koligranulomatóza, stafylokokóza, zápal pupka kurčiat, hemofilová nádcha hydiny, nekrobacilóza)

mykotické ochorenia:

múčnivka (moniliáza) - spôsobuje ju pleseň Candida albicans (častejšie postihuje cicavce), vtáky sa infikujú z krmiva; na slizniciach dutín a pažeráka sa im vytvárajú sivobiele až hnedé povlaky, môžu kašľať a mať slizovité výkaly; lieči sa antibiotikami

aspergilóza - podobné ochorenie, ktoré spôsobuje pleseň rodu Aspergillus; najprv postihuje dýchacie, neskôr ostatné orgány; zvieratá sú apatické, majú hnačku a smäd, ďalej zapálené oči, výtok z nosa a chrčia, prípadne majú kŕče a môžu ochrnúť; H

(nešpecifická krmivová mykotoxikóza, stachybotryotoxikóza)

iné ochorenia:

dna, spirochetéza, edémová choroba hydiny, encefalomácia, hemoragický syndróm, horúčka Q, kanibalizmus, keratokonjuktivitída, zrohovatenie jazyka - pípeť, ozobávanie peria, peróza, poruchy operenia, srdcová mŕtvica hydiny

Veľa úspechov v chove!

Príbuzné linky:
www.svssr.sk - Štátna veterinárna a potravinová správa SR
www.vetservis.sk - veterinárne laboratórium, veterinárne poradenstvo, e-shop
pospisilova@vetservis.sk - MVDr. Darina Pospišilová – odborné poradenstvo pre ekologický chov a choroby králikov, hydiny a exotov
www.celmur.sk - chovateľské zariadenia pre zvieratá a iné…
www.zoofarma.cz - zaujímavá stránka súkromnej farmy v ČR

© Deno 2005 - 2016