bažant ohnivý Lophura ignita  

(Shaw, 1797)

Iné mená: 

chocholatý ohnivochrbtý bažant 

Mladý samec bažanta ohnivého malajského

Poddruhy: 

4: nominátny alebo menší bornejský Lophura ignita ignita – južné Borneo, väčší bornejský L. i. nobilis – severné Borneo, Vieilottov alebo malajský L. i. rufa – hraničné pásmo Malajského polostrova a väčšia časť Sumatry, Delacourov L. i. macartneyi – juhovýchodná Sumatra

Areál výskytu:  

Thajsko, Malajzia, Sumatra, Borneo

Biotop: 

Tropické lesy v nížinách až pahorkatinách do výšky okolo 1000 m n. m.

Biológia: 

Ostražitý a málo videný. Zdržuje sa hlavne v podraste v malých skupinách (5, 6 jedincov). Potravu hľadá v priebehu dňa. Zbiera hmyz, bezstavovce, červy a drobné stavovce, opadané ovocie a časti rastlín, semená, plody, prehrabáva lesnú hrabanku. Pri vyrušení uniká v skupine. Nie je určité, či je polygamný alebo monogamný. Hniezdi približne v apríli až júni. Samica znáša 4 – 8 krémovobielych vajec. Potrava ako u iných bažantov: hmyz a iné bezstavovce, červy, drobné stavovce, časti rastlín, semená, plody.

Bažant ohnivý malajský pri odpočinku

Dĺžka: 

♂ 65 – 70 cm, chvost 28 cm ; ♀ cca 56 cm, chvost cca 17 cm

Hmotnosť: 

♂ 1,8 - 2,5 kg ; ♀ cca 1,5 kg 

Opis: 

Kohúty: sú všeobecne sfarbené lesklo tmavomodro. Na hlave majú bohatý chochol. Kobaltovomodrá koža na tvári sa v toku zväčšuje do lalokov. Spodný chrbát až po chvostové krovky je lesklodúhový: od žltej, cez oranžovú, až po tmavočervenú. Rozdiely medzi poddruhmi sú tieto: ignita – stredné páry chvostových pier sú krémové, prsia škoricové; nobilis – podobný nominátnemu (ignita), ale väčší; rufa – prostredné tri páry chvostových pier sú biele, prsia tmavomodré, po bokoch s pozdĺžnymi bielymi pásikmi; macartneyi – prechodný medzi malajským (rufa) a nominátnym (ignita), varíruje. Sliepka: je škoricovohnedá s menším chocholom a tvárovou ružou. Perie od hrvoľa až po brucho je bieloškvrnité až bielolemované. Medzi poddruhmi sú menšie rozdiely ako pri kohútoch. Obidve pohlavia majú dúhovku oka červenú, zobáky rohovinové, nohy svetlosivé, poddruh rufa svetloškoricové. Mláďa: Ako samica, ale na krídlach má biele škvrny. Vo veku štyroch mesiacov sa kohúty začínajú podobať na dospelé.

Pohlavná dospelosť a vyfarbenie:  

Sliepka bažanta ohnivého malajského

Vyfarbujú zvyčajne v 1. roku, ale odchovávajú väčšinou až v 2. alebo v 3. roku.

Rodičovstvo:  

nie je jasné

Znáška: 

4 – 8 vajec

Inkubačná doba: 

24 dní

Krmivo: 

štandardné krmivo pre bažanty + doplnky: ovocie, múčne červy a pod.

Chov: 

Kohúty môžu byť dosť agresívne aj voči sliepkam aj voči chovateľom. Z toho dôvodu sa odporúča držať ich oddelene, až do začiatku znášky v susedných voliérach, aby na seba videli a mohli sa bez chytania premiestňovať z jednej voliéry do druhej. Chová sa v pároch. Uprednostňujú zarastenú voliéru (pripomína ich biotop). Sliepky nie sú spoľahlivé pri odchove. Kuriatka môžu potrebovať pomoc pri učení sa žrať. Odporúča sa na zmes (štartér) poukladať múčne červy obalené vitamínovým prípravkom. Pohybujúce sa červy lákajú kuriatka a tie sa osmelia a začnú zobať do krmiva, príp. použite „učiteľa“. V zime je vykurovanie nevyhnutné. Majú radi, keď sú bidlá vysoko.

Odporúčaná veľkosť voliéry:  

15 – 20 m²

Stav v zajatí:  

V západnom svete zraniteľný (hrozí inbreeding a vzájomné kríženie). Dobre sa im darí v tropických krajinách.

Stav v prírode:  

Riedko rozšírený v Malajzii, ale na ostrovoch dosť bežný. Populácia klesá z dôvodu ničenia biotopov a aj z dôvodu lovenia. Takmer ohrozený (NT). CITES III (Malajzia). 

Všetky podrody a druhy rodu Lophura:

© Deno 2005 - 2010