okáč malajský Polyplectron malacense(Scopoli, 1786) Iné mená:malajský
(alebo malajzijský) páví bažant, chocholatý páví bažant Poddruhy:niektorí
autori uvádzajú dva poddruhy, najnovšie je však poddruh Polyplectron
malacense schleiermacheri uvádzaný ako samostatný druh: okáč
bornejský P. schleiermacheri Areál výskytu:Pôvodne
nájdený na celom Malajskom polostrove, od Thajska južne a predpokladá
sa, že žil aj na Sumatre; v súčasnosti sa vyskytuje len v centrálnej
Malajzii. Biotop:Husté
nížinné lesy do výšky 300 m n. m. Biológia:Veľmi ostražitý. Uniká alebo odlieta aj pri malom vyrušení. Dá sa lokalizovať podľa volania, alebo podľa tokanísk. Hraduje jednotlivo a každú noc na inom mieste. Považuje sa za polygamného. Samce si udržujú tokaniská a samice ich navštevujú, keď sú schopné sa rozmnožovať. Hniezdne obdobie sa pravdepdobne mení počas roka aj medzi rokmi a je spojené s dostatkom potravy. Nedbalo vystlaté hniezda sa našli aj na zemi aj na vyvýšených miestach. Znáša len jedno krémové vajce. Živí sa hlavne hmyzom a jeho larvami, ktoré vyhrabáva alebo vykopáva zobákom. Dĺžka:♂ okolo 50 cm ; ♀ okolo 45 cm Hmotnosť:♂,♀
0,4 - 0,7 kg Opis:Kohút:
Tvarom tela sa podobá činkvisovi, ale má
dlhší zelenolesklý chochol, smerujúci dopredu. Okružie oka je
neoperené, oranžové. Dúhovka oka je sivomodrá. Celkové operenie je
hnedé s čiernym bodkovaním, ktoré sa niekedy zlieva do vlniek.
Perie plášťa je hnedšie. Na svetlohnedom základe sú tmavé škvrny
(predchádzajúce dva druhy opačne: na tmavom základe sú biele škvrny),
na konci chvostových pier tvoria akýsi leopardí vzor. Dúhové oká sú
smaragdovozelené, hnedolemované a väčšie ako u činkvisa.
Na chvoste má po jednom podlhovastom oku na vonkajšej zástavici.
Chvostové krovky majú po páre podobných menších ôk, ktoré sú
spojené. Sliepka: je menšia,
oká sú nevýrazné a trojuholníkové. Nemá chochol. Vzor
bodkovania na perí plášťa chýba. Pohlavná dospelosť a vyfarbenie:1.
rok Rodičovstvo:polygamné Znáška:1 vajce Inkubačná doba:22
- 23 dní Krmivo:ako
pre pávie bažanty (pozri: okáč činkvis) Chov:Chová
sa vzácne, väčšinou len ZOO a podobné organizácie. Je nezvyčajné,
že znáša len jedno vajce. Je ťažšie chovateľný ako ostatné okáče.
Pravdepodobne si to vyžiada veľa námahy rozmnožiť ho v zajatí,
lebo kohúty majú „zvyk“ uhynúť v najlepšej chovnej kondícii.
Potrebujú kúrenie. Nesú koncom decembra alebo v januári (ako v domovine).
Jedno vajce je veľmi veľké, váži cez 40 gramov. Chovajú ich vo
vykurovaných, vlhkých, husto zarastených voliérach. Kohúty si udržiavajú
tokanisko, podobne ako argusy. Keď sa
chcú sliepky páriť, prídu na tokanisko. Majú zložitý tok. Kohút
so sliepkou tokajú navzájom. Odporúčaná veľkosť voliéry:10
– 15 m² Stav v zajatí:Vzácny. Stav v prírode:Obmedzený na určité oblasti, ale na niekoľkých miestach bežný. Keďže je biotopový špecialista a lesy nížin stále ubúdajú, môže sa ocitnúť vo veľkom nebezpečenstve. Zraniteľný (VU). CITES II. Všetky druhy a rody pávích bažantov:
|