okáč hnedý Polyplectron germaini  

Elliot, 1866

Iné mená: 

Germainov páví bažant, hnedý páví bažant

Poddruhy: 

netvorí

Areál výskytu:  

Južný Vietnam, Kambodža.

Biotop: 

Nížinné a podhorské džungle a vlhké lesy do výšky 1600 m n. m.

Biológia: 

Opatrný. Skôr je ho počuť ako vidieť. Keď je vyrušený utéká, len ak je v nebezpečenstve vzlieta a letí nízko a rýchlym letom. O potrave nie sú informácie z prírody, ale predpokladá sa, že je podobná ako pri okáčovi činkvisovi. Aj o rozmnožovaní existuje len málo informácií z divej prírody. Našlo sa len jedno hniezdo s jedným vajcom. Sezóna hniezdenia trvá asi od februára do apríla. 

Dĺžka: 

♂ okolo 60 cm ; ♀ okolo 50 cm

Hmotnosť: 

♂ cca 0,5 kg ; ♀ cca 0,4 kg

Opis: 

Kohút: sfarbením podobný činkvisovi, ale má len krátky chochol a okolie oka tvorí holá červená koža. Operenie je viac hnedé. Na prsiach a bruchu nie je šupinatá kresba, ani biela na brade a lícach. Dúhové oká sú väčšie. Sliepka: je podobná kohútovi, ale nemá chochol, má menšie a menej výrazné oká a menšiu kožu na tvári. Mláďa: Podobá sa sliepke, ale oká sú černejšie. 

Pohlavná dospelosť a vyfarbenie:  

1. rok (zvyčajne dospievajú v 2. roku)

Rodičovstvo:  

nie sú informácie

Znáška: 

2 krémovobiele vajcia 

Inkubačná doba: 

21 – 22 (23) dní

Krmivo: 

ako pre pávie bažanty (pozri: okáč činkvis)

Chov: 

Starostlivosť ako pri činkvisovi, je však plachejší, ale iné zvyky a spôsoby má ako činkvis. Tiež je otužilejší a môže zniesť chladnejšie počasie ako ďalšie druhy pávích bažantov. Opäť môžeme odporučiť suchý prístrešok bez prievanu a prídavné kúrenie v tuhej zime. Ako ostatné pávie bažanty, uprednostňujú vyvýšené hniezda pred hniezdami na zemi.

Odporúčaná veľkosť voliéry:  

10 – 15 m²

Stav v zajatí:  

Celkom dobre usadený, väčšina sa chová v Amerike.

Stav v prírode:  

Miestami je bežný, inak skôr vzácny. Je vyrušovaný rôznymi drumi ľudskej činnosti. Aj keď bol zaznamenaný aj v ťažených lesoch. Sú potrebné podrobnejšie informácie. Takmer ohrozený (NT), CITES II.

Všetky druhy a rody pávích bažantov:

© Deno 2005 - 2010