okáč činkvis Polyplectron bicalcaratum  

(Linnaeus, 1758)

Iné mená: 

Portrét dospelého samca

bažant páví, šedý páví bažant

Poddruhy a areál výskytu:  

4 poddruhy: nominátny = barmský Polyplectron bicalcaratum bicalcaratum  - južná Čína, východný Ásam, Barma, Bangladéš, Laos, himalájsky P. b. bakeri – Bhután a severovýchodná India, Gigiho P. b. ghigii – Laos, Vietnam, Loweov P. b. bailyi – východné Himaláje (niektoré poddruhy sú sporné a piaty poddruh, hainanský P. b. katsumatae z Hainanu, je teraz skúmaný, či nejde o samostatný druh)

Biotop: 

Tropické lesy s hustým podrastom do výšky 1200, ale údajne až do 2000 m n. m.

Biológia: 

Veľmi ostražitý. Pri vyrušení radšej uniká do porastu. Žije v pároch alebo mimo obdobia rozmnožovania aj jednotlivo. V období rozmnožovania možno vidieť rodinné skupiny. Často ho tiež počuť volať v priebehu dňa, inak len ráno a za súmraku. Samec predvádza zložitý a zaujímavý tok. Pôvodne sa považoval za monogamného, ale v zajatí sa pozorovala aj polygamia. Hniezdo si samica buduje pod kríkom a vystiela ho niekoľkými suchými listami. Hniezdna sezóna trvá od marca do júna. Znáša len dve vajcia. Údajne bolo pozorovaných vzácne aj viac vajec, ktoré sú svetlokrémové a bielobodkované. Na znáške sedí sama 21 – 22 dní a rovnako sama aj vodí a ochraňuje mláďatá. V prvých dňoch im potravu podáva zobákom. Živí sa prevažne semenami, bobuľami a malými bezstavovcami (hlavne termity).

Dospelý samec

Dĺžka: 

♂ 60 – 80 cm ; ♀ okolo 50 cm

Hmotnosť: 

♂ 0,6 - 0,9 kg ; ♀ okolo 0,5 kg

Opis: 

Kohút: Celkové sfarbenie je hnedosivé s drobnými krémovobielymi bodkami. Kohút má na hlave vztýčiteľný bohatý chochol, ktorý v toku smeruje dopredu. Zobák má čierny, oko sivé. Brada a líca sú biele. Perie chochola a záhlavia je pásikavé. Na krku, prsiach, bokoch tela a bruchu má perie tmavý lem a je ukončené svetlo. Tvorí šupinatú kresbu. Na lopatkách a krovkách krídel má kohút dúhové zelenofialové oká. Na chvostových perách a ich krovkách má po páre podobných väčších, podlhovastejších ôk. Oká sú svetlolemované. Kohút v toku rozprestiera chvost do vejára a ukazuje ho, aj štíty krídel, sliepke a hlboko sa ukláňa. Nohy sú tmavosivé. Rozdiely medzi poddruhmi sú: himalájsky a Loweov sú najsivšie v celkovom zafarbení (Loweov vzor a bodky sú tmavšie biele alebo krémové, himalájsky je tmavší ako ostatné poddruhy, bodky sú čistobiele); barmský je hnedší ako predchádzajúce dva; Gigiho je podobný barmskému, ale nie je taký tmavý a oká sú vždy olemované krémovosivým lemom; hainanský je najmenší a najodlišnejší, je oveľa tmavší a vzor je svetlejší (preto sa špekuluje o tom, že je samostatný druh). Sliepka: je podobná kohútovi, bodkovanie a oká sú menšie a menej výrazné, bledšie. Nemá chochol. Mláďa: Podobné sliepke. Mladé kohútiky dostávajú po niekoľkých týždňoch sýtejšie sfarbenie ôk. 

Pohlavná dospelosť a vyfarbenie:  

Dospelá sliepka s kuriatkom

1. rok (vyvíja sa do 2. roku a vtedy zvyčajne aj pohlavne dospieva).

Rodičovstvo:  

sú nejasnosti

Znáška: 

2 vajcia 

Inkubačná doba: 

21 – 22 dní

Krmivo: 

normálne krmivo + hmyz, múčne červy, krájané ovocie, surové arašidy, semená a podobne

Chov: 

Úžasný bažant. Zo všetkých pávích bažantov sa vyskytuje najsevernejšie a preto je pomerne otužilý, odporúča sa však suchý prístrešok bez prievanu a v extrémnych zimách zimovať. Často toká. Sliepky znášajú len dve vajcia, ale keď sa vajcia odoberajú znesú viac znášok v sezóne. Ak im vajcia ponecháte, sú výborné matky. S rozprestretými krídlami a chvostom si urputne chránia svoje mláďatá. 

Samec v toku v období pŕchnutia, 
preto je chvost kratší a nekompletný
Ak sa odchovávajú umelo, je potrebné pridať „učiteľa“, pretože kuriatka môžu mať problém naučiť sa prijímať potravu (matky im ju podávajú v prvých dňoch do zobáka) alebo použite pinzetu. Ďalšia metóda je použiť živú, hýbajúcu sa potravu, ktorej často neodolajú. Tieto bažanty nevyžadujú veľmi veľké voliéry. Sú to lesné vtáky, preto by mala byť husto zarastená, aby poskytovala kryt pre pocit bezpečia, príležitosť na hniezdenie a v horúcom letnom počasí tieň. Chová sa v pároch, často však aj v triách. Sú to mierne vtáky, bez vzájomnej agresie a stávajú sa krotkými.

Odporúčaná veľkosť voliéry:  

10 – 15 m²

Stav v zajatí:  

Dobrý, najčastejšie sa chová himalájsky a barmský.

Stav v prírode:  

Má dosť veľký areál výskytu a preto je rôzne klasifikovaný (bežný až vzácny). Ohrozuje ho úbytok biotopov a aj lovenie. Niektoré poddruhy môžu byť ohrozené (LC), CITES II.

Detaily peria okáča činkvisa:  

pohľad na oká pohľad na celé perá pohľad z iného uhla väčší detail ôk
Pohľad na oká Pohľad na celé perá Iný uhol pohľadu

Väčší detail ôk

Všetky druhy a rody pávích bažantov:

© Deno 2005 - 2010