argus páví Argusianus argus  

(Linnaeus, 1766)

Iné mená: 

Skupina argusov

argus okatý, veľký argus , bažant argus

Poddruhy: 

2: nominátny alebo malajský Argusianus argus argus a bornejský A. a. grayi

Areál výskytu:  

A. a. argus: Malajzia a Sumatra, A. a. grayi: Borneo

Biotop: 

Nížinné lesy (aj sekundárne) až do výšky 1300 m n. m.

Biológia: 

Plachý. Už pri malom vyrušení uniká do porastu. Vzlieta nerád. Dá sa lokalizovať podľa volania a podľa tokanísk. Prednosť dáva suchším a skalnatým miestam a len výnimočne ho možno zastihnúť v bambusových porastoch pri pobreží. Je polygamný a v období mimo hniezdenia žije obvykle samotársky. Hniezdna sezóna sa mení podľa dostupnosti potravy počas roka aj medzi rokmi, ale býva najčastejšie od marca do júla. Samec si udržuje svoje tokanisko na ploche 6 – 8 m² uprostred hustého porastu a odstraňuje z neho dorastenú vegetáciu. Pri toku stojí na zemi alebo nízkom konári zbavenom lístia, dvíha chvost a rozťahuje ho. Podobne ukazuje aj letky, aby na nich vynikli oká. Kolmo k zemi zdvihnuté a rozprestreté krídla tvoria nádherné oproti sebe stojace vejáre. Hlavu si pritom schováva za krídlo. Ozýva sa húkavým hlasom. Samica znáša obvykle do plytkého hniezda pod krovím len dve vajcia, ktoré sú belavé a čiernohnedo škvrnité. Sedí na nich 24 – 25 dní a aj mláďatá vodí sama. Živí sa hmyzom a ďalšími malými bezstavovcami, tiež ovocím, bobuľami a zelenými časťami rastlín, z menšej časti aj semenami. Potravu zbierajú zobaním, alebo prehrabávajú lesnú hrabanku. Často hradujú na stromoch, najmä kohúty so svojimi perovými ozdobami, a z hradov sa ozývajú aj v noci. 

Dĺžka: 

Pár

♂ okolo 200 cm, chvost cez 120 cm ; ♀ okolo 75 cm

Hmotnosť: 

♂ 2 - 2,5 kg ; ♀ okolo 1,6 kg  

Opis: 

Kohút: má neoperenú modrú hlavu, len na čele má krátky čierny chochol. Za ním na temene a na krku má dlhšie vztýčiteľné čiernobielo pásikované perie. Zobák je svetlorohovinový, oko sivé. Perie krku, hrude, lopatiek a krídel je hnedosivé, krémovo bodkované. Na perí chrbta, smerom k chvostu, sa pomer farieb mení a nadchvostové krovky sú už krémové, tmavobodkované. Chvost je sivý, svetlobodkovaný, má 12 pier. Prostredné dve perá sú predĺžené (až 140 cm) a bielo ukončené. Predlakťové a ramenné letky sú predĺžené a zväčšené (najdlhšie majú 50 cm). V toku tvoria vejáre s okatou kresbou. Túto kresbu tvorí rad dúhových ôk vo farbách od bielej, cez žltú, až po sivohnedú, ktoré sú čiernolemované a stoja v rade popri kostrnke. Obklopuje ich vzorková kresba s pásikovanou vonkajšou zástavicou. Vnútorná zástavica je sivohnedá, s prechodom k bielemu okraju čiernobodkovaná. Ručné letky sú krémové, hnedobodkované, so škoricovohnedým lemom popri kostrnke na vnútornej zástavici. Nohy sú ružovočervené. Sliepka: je celkovým sfarbením podobná kohútovi, ale je menšia, bez predĺžených letiek a chvostových pier. Mláďa: Podobá sa na sliepku, ale samce skoro dostávajú samčie znaky na perí.

Pohlavná dospelosť a vyfarbenie:  

Predlakťová letka, 
nadchvostová krovka a stredné chvostové pero samca

3. rok

Rodičovstvo:  

polygamné

Znáška: 

2 (3 – 4) vajcia 

Inkubačná doba: 

24 – 25 dní

Krmivo: 

ako pre pávie bažanty (pozri: okáč činkvis)

Chov: 

Argusy sú veľké tropické vtáky, preto potrebujú väčšiu vykurovanú voliéru. Pôsobia jemne a neuveriteľne exoticky. Kŕmia sa pestrou stravou. Morčacími granulami, múčnymi červami, hmyzom, zeleným krmivom, surovými arašidami, hrozienkami, jablkami, pomarančami, atď. Sliepky sú údajne dobré matky. Nesú väčšinou dve vajcia. Neodporúča sa nechávať ich niesť viac ako tri znášky, lebo sa môžu vyčerpať a môžu prestať niesť aj niekoľko rokov po sebe. Kuriatkam sa dáva štartér a múčne červy. Rýchlo rastú a sú priateľské. Keď skrotnú dajú sa kŕmiť z ruky.

Odporúčaná veľkosť voliéry:  

40 m²

Stav v zajatí:  

Zraniteľný – najviac sa im darí v krajine pôvodu a v susedných tropických krajinách. Inde vo svete sú vzácnejšie a chovajú ich skôr zoologické záhrady, lebo ich chov je z dôvodu potreby priestoru a vykurovania nákladný.

Stav v prírode:  

Zriedkavý až bežný, aj keď v poslednom čase sa stáva lokálnym a keďže je hlučný, skresľuje to pohľad na jeho početnosť. Hlavná príčina ohrozenia je ničenie biotopov, aj keď sa zdá, že je schopný prispôsobiť sa sekundárnym lesným porastom. V niektorých oblastiach je často lovený. Predpokladá sa, že jeho stavy na Malajskom polostrove a Borneu sú celkom dobré, ale na Sumatre rýchlo klesajú. Takmer ohrozený (NT), 
CITES II.

Detaily peria argusa pávieho: 

Stredné chvostové pero Detail predlakťovej letky Detail predlakťovej letky s okami Detail ručnej letky

Všetky druhy a rody pávích bažantov:

© Deno 2005 - 2010