tragopan obyčajný Tragopan satyra 

(Linnaeus,1758)

Iné mená: 

satyr obyčajný, tragopan satyr, indický tragopan, tragopan rožkatý, karmínový rožkatý bažant

Dospelý samec, v pozadí samica

Poddruhy: 

nerozoznávajú sa

Areál výskytu:  

Centrálne a východné Himaláje (India, Nepál, Sikkim, Bhután).

Biotop: 

Premenlivý. Listnaté lesy s hustejším podrastom alebo zmiešané lesy vo výške 2400 – 4250 m n. m., v lete zostupujú do výšky 1200 – 1800 m n. m.

Biológia: 

Je veľmi ostražitý a pri vyrušení väčšinou vylietava na stromy. Väčšinou sa pohybuje osamotene, len v období rozmnožovania so samicou alebo v malých skupinách. Samce začínajú tokať v marci. Rozťahujú pred sliepkou náprsenku a vztyčujú rožky. Samica si buduje hniezdo na zemi, alebo na stromoch, často v opustených hniezdach iných vtákov. Do hniezda na strome znáša 2 – 4 vajcia, do hniezda na zemi 6 – 7 vajec červenožltej farby s červenohnedým bodkovaním. Na znáške sedí sama 28 dní. V prvých dňoch po vyliahnutí často samica, a tiež samec, prinášajú mláďatám potravu v zobáku. Mláďatá si ju sami odoberajú. Hlavne keď je hniezdo na strome. Mladé sú veľmi vyspelé a už po niekoľkých dňoch začínajú poletovať a hradujú s rodičmi na stromoch. Potrava sa skladá z čerstvých zelených listov rôznych rastlín, krov a stromov, potom z výhonkov, pukov, bobúľ, korienkov, semien a plodov a príležitostne z hmyzu a ďalších malých bezstavovcov. Mláďatá žerú hlavne hmyz a malé zelené lístky.

Dĺžka: 

♂ okolo 70 cm ; ♀ okolo 60 cm

Hmotnosť: 

♂ 1,6 – 2 kg ; ♀ okolo 1 kg

Opis: 

Kohút: má hlavu čiernu s malým „strapatým“ čelným chocholom. Tvár je čiernomodrá. Rožky svetlomodré. Náprsenka má stredom tmavomodrý široký pozdĺžny pás, ohraničený z bokov svetlomodrým poľom prekresleným červenými nepravidelnými škvrnami. Ostatné operenie je karmínovočervené. Na vrchnej strane tela, od lopatiek až po chvost, dostáva perie strakatú tmavohnedú farbu prekreslenú svetlým vlnkovaním. Perie je posiate bielymi bodkami, ktoré sa smerom k chvostu zväčšujú. Chvost je čiernohnedý, nohy ružové s jednou ostrohou, dúhovka oka tmavohnedá. Zobák je čierny so svetlou špičkou. Sliepka: je tmavohnedo a čiernostrakatá. Brucho je svetlohnedé. Perie na krku, prsiach, bruchu a krídlach má svetlú kostrnkovú kresbu. Dúhovka oka je tmavohnedá, zobák hnedočierny so svetlou špičkou a nohy hnedosivé bez ostrohy.

Pohlavná dospelosť a vyfarbenie:  

2. rok

Rodičovstvo:  

monogamné

Znáška: 

2 – 4 (6) vajec

Inkubačná doba: 

28 dní

Krmivo: 

Je vegetarián. Množstvo zeleného krmiva: tráva, listy, ovocie, bobule, zelenina (hlavne listová), ďatelina, lucerna a pod. K dispozícii granuly ako náhrada hmyzu, hlavne počas hniezdenia a odchovu mláďat.

Chov: 

Chovajú sa v pároch. Vyhľadávajú vyvýšené hniezda. Celkovo sa radi zdržujú na bidlách a iných vyvýšených miestach (zo všetkých bažantov sa najviac zdržujú na stromoch). V období rozmnožovania majú radi pokoj. Kuriatka sa zvyknú odchovávať na rošte, aby sa predišlo styku s vlastným trusom. Po vyliahnutí sa odporúča pár dní chov na vlhkej tkanine, ako dobrej opore pre prsty, aby sa zabránilo ich pokriveniu. Neskôr sa odporúča umiestniť do odchovni bidielka, aby sa kuriatka mohli učiť po nich pohybovať. Kuriatkam môžeme od začiatku podávať drobný zelený krm so štartérom, prípadne hmyzom. Niektorí chovatelia živý hmyz neodporúčajú, aby sa kuriatka pri jeho chytaní nezranili. Na zimu je možné krmivo zmraziť, sušiť, či použiť zavárané ovocie. Všeobecne sa odporúča priestranná voliéra s hustou výsadbou (lesné – stromové bažanty). Znáša aj mrazivé počasie, ale adekvátna ochrana v extrémoch je výhoda. Dno voliéry sa odporúča pieskové, v prípade zatrávnenia sa často používajú rámy s pletivom, cez ktoré tráva prerastie a je vtákom k dispozícii a navyše cez ktoré prepadáva trus mimo dosah vtákov. Pokiaľ sliepka znáša neprirodzene veľa vajec v znáške môže ísť o hybridnú vitalitu = je pravdepodobne krížená s tragopanom Temminckovým.

Odporúčaná veľkosť voliéry:  

zatrávnená veľká, najlepšie okolo 40 m²  

Stav v zajatí:  

Zraniteľný. Pozor na krížence s tragopanom Temminckovým (najčastejšie sa vyskytujúce druhy tragopanov v zajatí aj v prírode).

Stav v prírode:  

Zaznamenaný pokles populácie. Jeho areál sa postupne rozpadáva z dôvodu zvýšenej ľudskej aktivity v lesoch, kde sa vyskytuje. Takmer ohrozený (NT), CITES III (Nepál).  

Všetky duhy rodu Tragopan:

© Deno 2005 - 2013