páv chochlatý Pavo muticus  

Linnaeus, 1776

Iné mená: 

páv zelený, zelenokrký páv, šupinatý páv, barmský páv

Poddruhy a areál výskytu:  

3: jávsky Pavo muticus muticus – Jáva, indočínsky P. m. imperator – severné Mjanmarsko, južná Čína, Vietnam, Laos, Thajsko, Kambodža, barmský -  P. m. spicifer – juhovýchodný Ásam, severozápadné Mjanmarsko (pravdepodobne vyhynutý)

Biotop: 

Lesy v povodí riek a priľahlé otvorené oblasti vo výške okolo 1000 m n. m.

Biológia: 

Podobná ako u páva korunkatého ale je ťažšie spozorovať ho, pretože je oveľa viac plachý. Dá sa však lokalizovať podľa volania. Zjavne je viazaný na zdroje vody. Samec žije s niekoľkými sliepkami. Sliepka znáša do plytkej priehlbiny na zemi 3 – 6 vajec, ktoré sú krémovohnedé, podobné vajciam páva korunkatého, ale o čosi väčšie. Na znáške sedí 28 dní. Potrava je rovnaká ako u páva korunkatého.

Dĺžka: 

♂ do 300 cm (vlečka okolo 150 cm) ; ♀ 100 – 110 cm

Hmotnosť: 

♂ 4 – 5 kg ; ♀ okolo 1,2 kg (?!)

Opis: 

Je o niečo väčší, ale ľahší ako páv korunkatý. Má vzpriamenejšie držanie tela, dlhšie nohy a chochol. Kohút: je prevažne zelenolesklý. Na hlave má vysoký chochol z peria s úplnou zástavicou. Na tvári má podobné pásy holej kože ako páv korunkatý. Koža má však modrú farbu a pásiky sú za okom spojené a pod spodným pásom je ďalší oranžovožltý pás, prechádzajúci cez ušnicu. Chrbát a vlečka ako pri pávovi korunkatom. Krídla sú čierne s modrozeleným leskom. Ručné letky ako páv korunkatý. Lýtka a spodná časť tela sú tmavé. Nohy a zobák sivé, oko hnedé. Medzi poddruhmi sú malé rozdiely: muticus je spomedzi všetkých troch najjasnejšie zelený s modrozelenými lesklými krídlovými krovkami; spicifer je oveľa tmavší a má viac modrej na perí ako muticus a imperator; imperator je podobný muticusovi, ale dá sa odlíšiť podľa toho, že má tmavšie boky (slabiny), brucho a predlakťové letky a svetlejšiu kožu na tvári. Sliepka: Na rozdiel od sliepok páva korunkatého nie sú tak výrazne odlišné od kohútov. Sfarbením sa podobajú, ale sú matnejšie a nemajú predĺžené nadchvostové krovky. Tie ich sú krátke a bez ôk. Vzrastom sú menšie a majú menšiu hmotnosť. Mláďa: Podobá sa na sliepku, ale je oveľa matnejšie a má niekoľko bielych pier. Kohútom sa po prvom pŕchnutí ručné letky zafarbujú do hneda.

Pohlavná dospelosť a vyfarbenie:  

3. rok, avšak dvojročné sliepky môžu niesť oplodnené vajcia, ak sa chovajú so staršími kohútmi

Rodičovstvo:  

polygamné

Znáška: 

4 – 6 vajec 

Inkubačná doba: 

28 dní

Krmivo: 

ako pre pávie bažanty (pozri: okáč činkvis)

Chov: 

Menej často chovaný páv. Nie je otužilý. Keďže je to veľký vták, náklady na vykurovanie veľkých voliér sú vysoké. Preto sa viac chová v ZOO. V podstate je chov a ošetrovanie rovnaké ako pri pávovi korunkatom, ale na rozdiel od neho, môžu byť kohúty agresívnejšie aj voči chovateľovi. Kuriatka rýchlo rastú a vo veku dvoch týždňov dokážu lietať na celkom dobré vzdialenosti. Chovajú sa aj medzidruhové krížence s pávom korunkatým, tzv. spaldingy. Sú dosť početné. Vzhľadom viac pripomínajú páva chochlatého. Ale keďže je páv chochlatý ohrozený druh, je potrebné, aby sa venovalo viac pozornosti chovu čistých druhov a poddruhov a neriskovať ohrozenie prežitia druhu!

Odporúčaná veľkosť voliéry:  

40 m²

Stav v zajatí:  

Celkom dobrý. Najviac chovaný v Thajsku. V Amerike a v Európe sú dosť pokrížené.

Stav v prírode:  

Veľmi smutný osud postihol tohto najelegantnejšieho kurotvarého vtáka. Kedysi bol jedným z najviac pozorovaných bažantovitých vtákov v Ázii. V súčasnosti je väčšinou len lokálny a jeho výskyt je roztrieštený. Vymizol z malajského polostrova, južnej Číny, Bangladéši a juhovýchodnej Indii. Ohrozuje ho najmä nadmerný lov kvôli mäsu a dekoratívnemu periu. Predpokladá sa, že barmský poddruh je už vyhynutý. Zraniteľný (VU), CITES II. 

Všetky druhy a rody pávov:

  • rod Pavo
    1. páv korunkatý Pavo cristatus Linnaeus, 1758 LC
    2. páv chochlatý Pavo muticus Linnaeus, 1766 VU

© Deno 2005 - 2010