Páv pralesný Afropavo congensis

(Chapin, 1936)

Páv pralesný patrí medzi tie najtajomnejšie bažanty sveta. Je to vďaka výskytu v pralese uprostred "kráľovstva" Afriky a vďaka "záhadnému" pôvodu. V čase objavenia však jeho správny pôvod, tak ako v súčasnej dobe vedecký výskum, naznačoval jeho typický páví výzor. A síce: majestátny chochol, trblietavé perie, páví tvar tela a tradičný tok so zdvihnutým chrbtom a rozprestretým vejárom. Bol nazvaný pávom konžským, podľa krajiny jeho výskytu a toto meno sa používa hádam vo všetkých jazykoch. U nás dostal meno podľa biotopu.

Dospelá samica páva konžského Foto: © Josef Hlasek, www.hlasek.com

Je menší ako ázijské pávy a obrysové perie oboch pohlaví má prevažne voľnú zástavicu. Kohút meria 65 až 70 cm a váži priemerne 1,4 kg. Sliepka meria okolo 60 cm a jej hmotnosť je asi 1,1 kg. Samec je prevažne čierny s modrofialovým leskom na krku, prsiach a bronzovozeleným leskom na chrbte a krídlach. Krídlové a chvostové krovky majú lesklé zelené a modré rozstrapkané lemy. Chvostové krovky len čiastočne presahujú chvost. Tiež sa uplatňujú v toku, ako u ázijských pávov. Na hlave má štetinový, asi 10 cm dlhý, dopredu smerujúci, biely chochol a za ním sú kratšie čierne pierka. Na krku má červenú holú kožu, ktorá sa v toku zväčšuje. Oko je tmavohnedé, zobák tmavosivý so svetlou špičkou, nohy sivé. Samica má len malý oblúkom dopredu smerujúci, hrdzavohnedý chochol. Tvár, zobák a nohy sú sivé, oko tmavohnedé. Spodná časť tela je hrdzavohnedá, čierno pásikavá. Horná časť tela je čierna s krémovou kresbou v tvare písmena „V“ na perí, so zelenobronzovým lesklým lemovaním. Aj tieto perá sú roztapkané. Plné vyfarbenie a pohlavnú dospelosť dosahujú obidve pohlavia v druhom roku života. Ročné jedince sú matnejšie, majú hnedé odtiene na perí. Mláďatá sú hrdzavočierno strakaté a mladé kohútiky sa dajú odlíšiť už vo veku dvoch mesiacov, keď sa im objavujú zelené pierka. Tento druh je monotypický a netvorí poddruhy ani neboli pozorované žiadne variácie vo sfarbení.
Páv pralesný je plachý a málo videný. Skôr je možné ho počuť ako vidieť a často volajú aj páry v duete. Bez ohľadu na to, či je deň alebo noc. Zdržuje sa v hustých porastoch nížinného dažďového pralesa v povodí rieky Kongo v strednej a východnej časti Konžskej demokratickej republiky. Žije v pároch, ale vidieť ho aj v rodinných skupinách. Cez deň si hľadá na zemi potravu. Živí sa červami, mäkkýšmi, hmyzom a jeho larvami, tiež semenami a drobnými plodmi. Na noc vylieta hradovať do korún stromov. Celkovo sa o jeho zvykoch vie málo, pretože prales je prostredie, v ktorom sa ťažko uskutočňujú terénne výskumy. Takže ani o ich hniezdení sa veľa nevie. Nie je známa ani doba hniezdenia. Považuje sa za monogamného. Samica znáša do plytkej priehlbiny pod spadnutým stromom. Podľa skúseností z chovu v zajatí však obľubujú hniezda nad zemou. Znášku tvoria 2 – 3 hrdzavohnedé vajcia. Sedí na nich samica, podľa pozorovaní 25 - 28 dní. Samec sa v tej dobe zdržuje v blízkosti, ale vajcia nezohrieva. Samica opúšťa hniezdo len na krátku chvíľu, keď sa ide napiť a nakŕmiť. Vyliahnuté kuriatka do dvoch dní ostávajú na hniezde. Potom hniezdo opúšťajú a vodia ich obidvaja rodičia. Na noc alebo odpočinok ich berú pod svoje krídla. Asi vo veku 7 dní začínajú poletovať a hradujú na nízkych stromoch pod krídlami rodičov. Asi o mesiac hradujú už mimo ochranu rodičovských krídel.
Keďže ide o jedného z najvzácnejších vtákov sveta, ich chovu sa venujú prevažne len zoologické záhrady a podobné inštitúcie. Vyžaduje priestrannú a vykurovanú voliéru s kontrolou vlhkosti vzduchu. Niekedy sa však uvádza, že aj v prírode bol pozorovaný mimo súvislých lesných porastov na suchších miestach. Chová sa v pároch. Keď sa mu pridelí viac samíc, uprednostňuje jednu a tá môže potom odháňať ostatné samice. Samice môžu zniesť dve až päť znášok do roka. Mladé sa v prvom týždni života živia takmer výhradne hmyzom. Veľmi skoro začínajú lietať. Sliepky dospievajú v prvom roku, kohúty asi v osemnástich mesiacoch, aj keď operenie sa obidvom pohlaviam vyfarbuje až do druhého roku.
Keďže žije v neprístupných pralesoch, je problém uskutočniť podrobný výskum. Málo sa o ňom vie a aj areál výskytu bol vypracovaný skôr na základe počutí ich hlasových prejavov a záznamov o ulovených jedincoch, ako na základe pozorovaní živých exemplárov. A aj v tomto prevažne lesnom areáli sa uskutočňujú aktivity ako je ťažba nerastov, dreva a poľnohospodárstvo. Keďže vyžaduje hlavne nerušené dospelé lesy, môžu mať tieto aktivity zlý dopad na jeho populácie. Navyše napriek tomu, že ho niektoré domorodé kmene uctievajú, stále je lovený. Všeobecne ide o veľmi vzácny, endemický druh, takže je klasifikovaný ako zraniteľný (VU).