páv korunkatý Pavo cristatus  

Linnaeus, 1758

Divé pávy korunkaté v Národnom parku Bundala na Srí Lanke
Foto: © Ondřej Prosický - naturephoto.cz

Iné mená: 

Tokajúci samec
Foto: © Zdenko Figura

páv modrý, páv indický, páv obyčajný

Poddruhy:

netvorí

Areál výskytu:  

Pakistan, India, Srí Lanka, Nepál, Bangladéš.

Biotop: 

Otvorené listnaté lesy s podrastom, okraje džunglí, kultúrne krajiny v blízkosti dedín do výšky 2000 m n. m.

Biológia: 

Na začiatku toku
samec zdvihne chvost
Foto: © Zdenko Figura

Zdržuje sa hlavne v lesoch a v oblastiach s rozptýlenou vegetáciou, ale husto zalesneným miestam sa vyhýba. Na noc vylietava krátkym letom na stromy alebo iné vysoké hrady. Typicky sa ozýva svojim prenikavým , ďaleko počuteľným volaním, v hniezdnej sezóne aj v noci. Ráno a popoludní vychádza z úkrytu za potravou alebo za vodou k napájadlám. Cez obedňajšie horúčavy sa schováva v tieni. Žije v lokalitách, kde sa vyskytuje aj tiger. Bolo pozorované a aj zaznamenané, že sa pávy stávajú korisťou tigrov, najčastejšie pri pití v napájadlách. Keď páv tigra spozoruje, okamžite spustí svoj výstražný krik. Pred nebezpečenstvom najprv uteká do úkrytu, len v núdzi vzlieta. Letí na určitú vzdialenosť alebo po určité bezpečné miesto a znovu zosadá. Na niektorých miestach môže byť plachý, ale väčšinou je považovaný za posvätného a je tolerovaný aj v ľudských sídlach.

Dospelá samica
Foto:
© Zdenko Figura

Pávy žijú v menších skupinách, zvyčajne má jeden samec štyri až päť samíc a žije tak v polygamii. Po všeobecne známom svadobnom tanci kohút napári samicu a viac sa o ňu nestará. Sama si vybuduje hniezdo na zemi v tráve pod kríkom, alebo v núdzi na vyvýšenom mieste. Znáša do neho štyri až osem vajec, ktoré sú krémovohnedé, jemne tmavobodkované. Na znáške sedí 28 dní a aj o kuriatka sa stará sama. Vodí ich za potravou a ochraňuje ich. Rýchlo začínajú lietať. Ostávajú s matkou až do nasledujúceho rozmnožovacieho obdobia, aby sa naučili odolávať všetkým nástrahám, ktoré ich čakajú. Neskôr, keď kohúty dospejú a dorastú im vlečky, zúčastňujú sa teritoriálnych súperení. Pávy sa živia v hniezdnom období prevažne hmyzom a ďalšími bezstavovcami, tiež drobnými stavovcami ako sú gekóny a hady – lovia aj mladé kobry, mimo rozmnožovacej sezóny zas semenami, plodmi, trávou a zelenými časťami rastlín.

Dĺžka: 

Sliepka s kuriatkom

♂ 180 - 230 cm, vlečka 155 cm, chvost 45 cm ; ♀ 90 – 100 cm

Hmotnosť: 

♂ 4 – 6 kg ; ♀ 2,8 – 4 kg

Opis: 

Kohút: má hlavu, chochol – korunku, tvorenú z pier so zástavicou len na ich konci vo vejárovitom usporiadaní, krk a hrvoľ modré. Celistvú zástavicu má len perie na hlave, ostatné pripomína srsť. Táto modrá farba peria sa mení od svetlomodrej cez tmavomodrú až po fialovú. Tvár je prekreslená dvomi pásmi neoperenej bielej kože. Horný pás ide od zobáka ponad oko a spodný širší pás v tvare polmesiaca sa tiahne od nasadenia sánky popod oko k ušnici. Pásiky nie sú spojené. Zobák je sivohnedý, oko hnedé, nohy sivé s ostrohami a lýtka krémovohnedé. Krídla sú krémovo a tmavohnedo vlnkované. Ručné letky sú okrovohnedé, predlakťové letky čierne s modrým leskom na vonkajších zástaviciach. Krovky predlakťových letiek sú čierne s intenzívnym modrým leskom. 

Mladé pávy korunkaté: v popredí biely, 
v strede strakatý pár a v pozadí modrý kohút

Prsia a brucho sú čierne so zeleným leskom. Chvostové perá sú sivé, bežne sú zakryté predĺženými nadchvostovými krovkami – vlečkou. Intenzívne zelenolesklý chrbát so šupinatou kresbou prechádza v oblasti kostrče do nadchvostových kroviek s preslávenými dúhovými okami. Krovky sú predĺžené a zväčšené a merajú až 160 cm. Ich počet presahuje 200 kusov. Zástavica je voľná, riedka, len na konci sa zhusťuje do súvislej a vytvára kresbu oka s modročiernym obličkovým centrom, lemovaným modrým poľom, ktoré leží v spodnej časti hnedého poľa so zlatožltým a bronzovým lemom. Najväčšie oká sú uprostred rozprestretého vejára a smerom do bokov sa zmenšujú. Najdlhšie perá oká nemajú, sú ukončené krátkou zástavicou v tvare písmena „V“. Tieto perá sú pri zloženom 

Biely páv korunkatý v korune stromu

vejári pri chôdzi naspodu a preto sa najviac opotrebúvajú. Boky rozloženého vejára tvoria krovky so zhustenou zástavicou na spodnej strane a riedkou na vrchnej strane. Kostrnka je zakrivená tak, že pri rozprestretí vejára tvoria jeho rovný hustý okraj. Perá, ktoré sú na tomto okraji navrchu, majú oká, ale ich tvar nie je táký pravidelný - vajcovitý, ale je ovplyvnený tvarom a veľkosťou zástavice. Sliepka: je zemitohnedá s tmavším bodkovaním, či vlnkovaním. Na korunke, hlave a krku má zelený lesk a medený nádych. Má biele pásy na tvári ako kohút, ale biela je aj brada, krk a okolie hnedej ušnice. Prsia sú krémovobiele a smerom ku krku je perie krémovobielo lemované s hnedým základom. Boky a brucho sú sivé. Zobák, oko a nohy ako kohút, ale ostrohy sú malé, často len naznačené. Mláďa: Podobá sa sliepke, ale je matnejšie, viac strakaté a s menej výraznou korunkou. Mladým kohútom sa po prvom pŕchnutí sfarbujú ručné letky do červenohneda. 

Pohlavná dospelosť a vyfarbenie:  

3. rok, ale perie vlečky kohútov sa vyvíja až do 6. roku; sliepky dospievajú a vyfarbujú v 2. roku

Rodičovstvo:  

polygamné

Znáška: 

4 – 8 vajec 70 x 50 mm

Inkubačná doba: 

28 dní

Krmivo: 

Kuriatka bielych pávov korunkatých

normálne bažantie krmivo

Chov: 

Aj keď pochádzajú z trópov, sú odolné voči našej zime a po celom svete sa chovajú polodivoko vo veľkých záhradách, parkoch a pri vidieckych domoch. V letnom období si pri takomto voľnom chove dokážu nájsť dostatok potravy sami. Spávajú na stromoch alebo budovách. V zime sa prikrmujú klasickým krmivom pre bažanty. Sú však dosť ohrozené dravými vtákmi - hlavne kuriatka, dospelé pávy zas líškami a túlavými psami. Znášky vedia zničiť lasice, kuny, či ježe. Preto je odchov pri voľnom chove väčšinou malý. Pri voliérovom chove alebo, v období rozmnožovania, chránenom chove dokážu sliepky zniesť aj tri znášky. Tým sa dosiahne viac mláďat, ktoré ale potrebujú pestúnku – kvočku alebo umelý odchov chovateľom. Kohútovi prideľujeme 3 – 5 sliepok. Neodporúča sa chovať viac kohútov na jednom teritóriu (voliére, dvore, záhrade a pod.) pretože bojujú o sliepky a územie a môžu tak nastať problémy so zranením alebo túlaním sa (porazený kohút hľadá nové územia, či partnerky). Pri voliérovom chove by kohúty nemali na seba vidieť, kvôli tomu istému efektu, pretože sa môžu pokúšať bojovať cez pletivo. Kohút, ktorý sa cíti byť ohrozený dominantným kohútom, nemusí mať potom záujem o párenie. Voliéry by mali byť čo najväčšie s bidlami minimálne 1,5 m nad zemou, aby mohli kohúty s dlhými vlečkami pohodlne hradovať a aby si vlečky nepoškodzovali. Pávy najlepšie vyniknú na slobode. Vedia byť dosť hlučné (cez leto, v zime ich prakticky nepočuť) a v okrasnej, či zeleninovej záhrade dokážu narobiť spúšť, preto je dobré mať aj pri voľnom chove voliéru, do ktorej môžete pávy uzavrieť na jar, keď sú záhrady najzraniteľnejšie alebo keď budú pávice niesť, či odchovávať mladé a navyše pomôže aj pri odchyte a veterinárnom ošetrení vtákov.

Čiernokrídly páv korunkatý na jeseň

FAREBNÉ VARIÁCIE:
 Biely páv korunkatý. Ide o leucizmus: oko je tmavé, ale operenie, koža a jej útvary sú bez pigmentácie. Teda koža je svetloružová, zobák a nohy svetlorohovinové, perie čistobiele. Všetky znaky, inštinkty a správanie ako pri divej (modrej) forme páva korunkatého. Štruktúra oka na vlečke je viditeľná. Kuriatka sú krémovobiele. Biele operenie sťažuje určenie pohlavia mladých vtákov (pri divej forme: vo veku troch až štyroch mesiacov sa kohútikom objavuje vlnkovanie na krídlach a neskôr modré perie na krku a okrovohnedá farba na ručných letkách). Je potrebné sledovať: hrúbku behákov a ich dĺžku, dĺžku chvosta a všeobecne celkovú veľkosť a hmotnosť. Sliepky sú ľahšie a menšie. Divá forma je dominantná nad bielou. Pri ich skrížení dostaneme štiepiteľné vtáky – divosfarbené s niekoľkými bielymi letkami. Pri krížení týchto štiepiteľných vtákov dostaneme 25% čistobielych, 25% čisto modrých a 50% štiepiteľných. Ak skrížime štiepiteľného vtáka prvej generácie s bielym, dostaneme 50% bielych a 50% modrých.

Sliepka čiernokrídlej mutácie

Strakatý páv korunkatý. Ide o čiastočný albinizmus = na pigmentovanom základnom sfarbení (divá modrá forma) sú rovnomerne rozmiestnené miesta bez pigmentácie (straky) – biele perie, svetlorohovinové miesta na nohách a zobáku. (Úplný albinizmus = celé telo bez pigmentácie, čiže aj oko červené) Iné znaky nie sú ovplyvnené a zostávajú ako pri divej forme. Kuriatka sú tiež strakaté. Táto forma je tiež dominantná nad bielou, takže pri skrížení strakatého s bielym dostaneme len strakaté potomstvo. Pri skrížení modrého a strakatého bude mať potomstvo zredukované a nepravidelné biele znaky (menej pekné).

MUTÁCIE:
Čiernokrídly páv korunkatý
(alebo čiernoramenný). Prvá vzniknutá mutácia. Kohút, na rozdiel od divej formy, nemá vlnkovanie na krídlach. Sú čierne s intenzívnym modrým leskom, aj ručné letky sú čierno tónované. Na chrbte a vlečke je intenzívnejšie zlatobronzové sfarbenie a lýtka sú tmavšie. Sliepka je svetlejšia ako divá forma. Je krémovobiela so stopami hnedej po tele. Kresba na hlave a krku s medeným a zeleným leskom zostáva zachovaná. Oko je tmavé. Medzi jednotlivými sliepkami sú rozdiely v sfarbení. Niektoré sú tmavšie a majú silnejšie vystúpenú hnedú farbu divej formy, iné sú takmer čisto krémovobiele. Kohúty aj sliepky majú oproti divej forme svetlejšie zobáky a nohy. Kuriatka sa podobajú bielym. Neskôr stmavnú ochranným strakatým sfarbením. Sliepočky potom počas dospievania opäť zosvetlejú. Čiernokrídly x modrý dávajú buď čiernokrídle alebo modré.

Dospelý samec kameovej mutácie na jeseň

Počas posledných dvoch desaťročí vznikli nové mutácie. Najznámejšia je: kameový – kohút stráca všetku modrú, zelenú a čiernu farbu na perí a sú nahradené pastelovou škoricovohnedou farbou v rôznych odtieňoch. Vlnkovanie na krídlach aj kresba dúhových ôk na nadchvostových krovkách sú zachované. Ďalšie mutácie sú: purpurový, bronzový, opálový, broskyňový, strieborný, ovsený, bielooký a v niektorých prípadoch už aj ich kombinácie. Očakáva sa nárast vzniku mutácií. Chovajú sa aj medzidruhové krížence s pávom chochlatým Pavo muticus, tzv. spaldingy. Vtáky majú zmiešané znaky obidvoch druhov, ale viac pripomínajú chochlaté pávy. Všeobecne by sa nemalo podporovať takéto konanie hlavne kvôli ohrozenému pávovi chochlatému. 

Odporúčaná veľkosť voliéry:  

40 m²

Stav v zajatí:  

Početné. Množstvo zdivených populácií na celom svete.

Stav v prírode:  

Bežný na väčšine svojho areálu výskytu (LC). Na niektorých miestach sa ale stal lokálnym až vzácnym a v Bangladéši možno aj vyhynutým. Všeobecne je tak široko rozšírený, že sa nikdy neskúmali jeho stavy. Dokonca na niektorých miestach na svete prežívajú zvyšky introdukovaných populácií, keďže sa ako populárny okrasný vták často vysádzal. 

Portrét samca
Foto: © Zdenko Figura

Volanie páva
počas toku

Foto: © Zdenko Figura

Nadchvostové
krovky v toku

Foto: © Zdenko Figura

Oko na perí
páva korunkatého

Foto: © Zdenko Figura

Detail dúhovej
kresby oka
Foto: © Zdenko Figura

Makroskopický
detail kresby oka
Foto: © Zdenko Figura

Detail pávice
Foto: © Zdenko Figura

Vajce
Foto: © Zdenko Figura

Päťdňové pávčiatka
Foto: © Zdenko Figura

Trojtýždňové pávčiatka
Foto: © Zdenko Figura

Detail päťdňo-
vého pávčiatka

Foto: © Zdenko Figura

Detail trojtýždňo-
vého pávčiatka
Foto: © Zdenko Figura

Odpočívajúce šesť-
týždňové pávča

Foto: © Zdenko Figura

Portrét jedenásť-
týždňovej pávice

Foto: © Rastislav Nebřenský

Mladý samec
Foto: © Zdenko Figura

Mladá samica
Foto: © Zdenko Figura

Pŕchnutie peria
na konci leta

Foto: © Zdenko Figura

Šaty s pávím perím
Foto venovala:
Ľudmila Kováčová

Biely páv korunkatý
Foto: © Zdenko Figura

Detail bieleho
samca v toku
Foto: © Z. Figura

Biely páv v toku
Foto: © Zdenko Figura


Všetky druhy a rody pávov:

  • rod Pavo
    1. páv korunkatý Pavo cristatus Linnaeus, 1758 LC
    2. páv chochlatý Pavo muticus Linnaeus, 1766 VU


© Deno 2005 - 2013