|
páv korunkatý Pavo cristatusLinnaeus, 1758
Iné mená:
páv modrý, páv indický, páv obyčajný Poddruhy:netvorí Areál výskytu:Pakistan, India, Srí Lanka, Nepál, Bangladéš. Biotop:Otvorené listnaté lesy s podrastom, okraje džunglí, kultúrne krajiny v blízkosti dedín do výšky 2000 m n. m. Biológia:
Zdržuje
sa hlavne v lesoch a v oblastiach s rozptýlenou vegetáciou, ale husto
zalesneným miestam sa vyhýba. Na noc vylietava krátkym letom na
stromy alebo iné vysoké hrady. Typicky sa ozýva svojim prenikavým ,
ďaleko počuteľným volaním, v hniezdnej sezóne aj v noci. Ráno a
popoludní vychádza z úkrytu za potravou alebo za vodou k napájadlám.
Cez obedňajšie horúčavy sa schováva v tieni. Žije v lokalitách,
kde sa vyskytuje aj tiger. Bolo pozorované a aj zaznamenané, že sa pávy
stávajú korisťou tigrov, najčastejšie pri pití v napájadlách. Keď
páv tigra spozoruje, okamžite spustí svoj výstražný krik. Pred
nebezpečenstvom najprv uteká do úkrytu, len v núdzi vzlieta. Letí
na určitú vzdialenosť alebo po určité bezpečné miesto a znovu
zosadá. Na niektorých miestach môže byť plachý, ale väčšinou je
považovaný za posvätného a je tolerovaný aj v ľudských sídlach.
Dospelá samica Dĺžka:
♂
180 - 230
cm, vlečka 155 cm, chvost 45 cm ; ♀ 90 – 100 cm Hmotnosť:♂
4 – 6 kg ; ♀ 2,8 – 4 kg Opis:Kohút: má hlavu,
chochol – korunku, tvorenú z pier so zástavicou len na ich konci vo
vejárovitom usporiadaní, krk a hrvoľ modré. Celistvú zástavicu má
len perie na hlave, ostatné pripomína srsť. Táto modrá farba peria
sa mení od svetlomodrej cez tmavomodrú až po fialovú. Tvár je
prekreslená dvomi pásmi neoperenej bielej kože. Horný pás ide od
zobáka ponad oko a spodný širší pás v tvare polmesiaca sa tiahne
od nasadenia sánky popod oko k ušnici. Pásiky nie sú spojené. Zobák
je sivohnedý, oko hnedé, nohy sivé s ostrohami a lýtka krémovohnedé.
Krídla sú krémovo a tmavohnedo vlnkované. Ručné letky sú
okrovohnedé, predlakťové letky
čierne s modrým leskom na vonkajších zástaviciach. Krovky predlakťových
letiek sú čierne s intenzívnym modrým leskom.
Mladé pávy
korunkaté: v popredí biely,
Prsia a brucho sú čierne
so zeleným leskom. Chvostové perá sú sivé, bežne sú zakryté predĺženými
nadchvostovými krovkami – vlečkou. Intenzívne zelenolesklý chrbát
so šupinatou kresbou prechádza v oblasti kostrče do nadchvostových
kroviek s preslávenými dúhovými okami. Krovky sú predĺžené a zväčšené
a merajú až 160 cm. Ich počet presahuje 200 kusov. Zástavica je voľná,
riedka, len na konci sa zhusťuje do súvislej a vytvára kresbu oka s
modročiernym obličkovým centrom, lemovaným modrým poľom, ktoré leží
v spodnej časti hnedého poľa so zlatožltým a bronzovým lemom. Najväčšie
oká sú uprostred rozprestretého vejára a smerom do bokov sa zmenšujú.
Najdlhšie perá oká nemajú, sú ukončené krátkou zástavicou v
tvare písmena „V“. Tieto perá sú pri zloženom
Biely páv korunkatý v korune
stromu Pohlavná dospelosť a vyfarbenie:3. rok, ale perie vlečky kohútov sa vyvíja až do 6. roku; sliepky dospievajú a vyfarbujú v 2. roku Rodičovstvo:polygamné Znáška:4 – 8 vajec 70 x 50 mm Inkubačná doba:28
dní Krmivo:
normálne bažantie krmivo Chov:Aj keď pochádzajú z trópov, sú odolné voči našej zime a po celom svete sa chovajú polodivoko vo veľkých záhradách, parkoch a pri vidieckych domoch. V letnom období si pri takomto voľnom chove dokážu nájsť dostatok potravy sami. Spávajú na stromoch alebo budovách. V zime sa prikrmujú klasickým krmivom pre bažanty. Sú však dosť ohrozené dravými vtákmi - hlavne kuriatka, dospelé pávy zas líškami a túlavými psami. Znášky vedia zničiť lasice, kuny, či ježe. Preto je odchov pri voľnom chove väčšinou malý. Pri voliérovom chove alebo, v období rozmnožovania, chránenom chove dokážu sliepky zniesť aj tri znášky. Tým sa dosiahne viac mláďat, ktoré ale potrebujú pestúnku – kvočku alebo umelý odchov chovateľom. Kohútovi prideľujeme 3 – 5 sliepok. Neodporúča sa chovať viac kohútov na jednom teritóriu (voliére, dvore, záhrade a pod.) pretože bojujú o sliepky a územie a môžu tak nastať problémy so zranením alebo túlaním sa (porazený kohút hľadá nové územia, či partnerky). Pri voliérovom chove by kohúty nemali na seba vidieť, kvôli tomu istému efektu, pretože sa môžu pokúšať bojovať cez pletivo. Kohút, ktorý sa cíti byť ohrozený dominantným kohútom, nemusí mať potom záujem o párenie. Voliéry by mali byť čo najväčšie s bidlami minimálne 1,5 m nad zemou, aby mohli kohúty s dlhými vlečkami pohodlne hradovať a aby si vlečky nepoškodzovali. Pávy najlepšie vyniknú na slobode. Vedia byť dosť hlučné (cez leto, v zime ich prakticky nepočuť) a v okrasnej, či zeleninovej záhrade dokážu narobiť spúšť, preto je dobré mať aj pri voľnom chove voliéru, do ktorej môžete pávy uzavrieť na jar, keď sú záhrady najzraniteľnejšie alebo keď budú pávice niesť, či odchovávať mladé a navyše pomôže aj pri odchyte a veterinárnom ošetrení vtákov.
FAREBNÉ VARIÁCIE:
Strakatý páv korunkatý. Ide o čiastočný albinizmus = na pigmentovanom základnom sfarbení (divá modrá forma) sú rovnomerne rozmiestnené miesta bez pigmentácie (straky) – biele perie, svetlorohovinové miesta na nohách a zobáku. (Úplný albinizmus = celé telo bez pigmentácie, čiže aj oko červené) Iné znaky nie sú ovplyvnené a zostávajú ako pri divej forme. Kuriatka sú tiež strakaté. Táto forma je tiež dominantná nad bielou, takže pri skrížení strakatého s bielym dostaneme len strakaté potomstvo. Pri skrížení modrého a strakatého bude mať potomstvo zredukované a nepravidelné biele znaky (menej pekné). MUTÁCIE:
Počas posledných dvoch desaťročí vznikli nové mutácie. Najznámejšia je: kameový – kohút stráca všetku modrú, zelenú a čiernu farbu na perí a sú nahradené pastelovou škoricovohnedou farbou v rôznych odtieňoch. Vlnkovanie na krídlach aj kresba dúhových ôk na nadchvostových krovkách sú zachované. Ďalšie mutácie sú: purpurový, bronzový, opálový, broskyňový, strieborný, ovsený, bielooký a v niektorých prípadoch už aj ich kombinácie. Očakáva sa nárast vzniku mutácií. Chovajú sa aj medzidruhové krížence s pávom chochlatým Pavo muticus, tzv. spaldingy. Vtáky majú zmiešané znaky obidvoch druhov, ale viac pripomínajú chochlaté pávy. Všeobecne by sa nemalo podporovať takéto konanie hlavne kvôli ohrozenému pávovi chochlatému. Odporúčaná veľkosť voliéry:40
m² Stav v zajatí:Početné.
Množstvo zdivených populácií na celom svete. Stav v prírode:Bežný na väčšine svojho areálu výskytu (LC). Na niektorých miestach sa ale stal lokálnym až vzácnym a v Bangladéši možno aj vyhynutým. Všeobecne je tak široko rozšírený, že sa nikdy neskúmali jeho stavy. Dokonca na niektorých miestach na svete prežívajú zvyšky introdukovaných populácií, keďže sa ako populárny okrasný vták často vysádzal.
Všetky druhy a rody pávov:
© Deno 2005 - 2013
|
