kura červená Gallus gallus  

(Linnaeus, 1758)

Iné mená: 

kura divá, kura bankivská 

Mladý kohút zdrobnenej vlašky jarabičej, plemena domácej kury najviac podobnej divej kure červenej Foto: © Zdenko Figura

Poddruhy: 

päť: Gallus gallus gallus – Vietnam, Kambodža, Laos, Thajsko
Gallus gallus spadiceus – juhozápadný Jun-nan, východná India, Mjanmarsko, Thajsko, Malajzia, severná Sumatra
Gallus gallus jabouillei – juhovýchodný Jun-nan, severný Vietnam, Hainan
Gallus gallus murghi – severná India, Nepál, Bhután, Bangladéš
Gallus gallus bankiva – južná polovica Sumatry, Jáva, Bali 

Areál výskytu: 

Pôvodne od rieky Indus v Pakistane, teraz od severnej a strednej Indii cez Nepál, Bhután, Bangladéš, Barmu, Thajsko, Laos, Vietnam, Kambodžu, Malajziu, po Jávu, Bali a Sumatru. Introdukovaný na Filipínach, Sulawesi a ďalších ostrovoch v okolí a dokonca  aj inde na svete. 

Biotop: 

Riedke lesy, okraje lesov alebo aj lesy a krovinaté porasty od nížin až do výšky 1800 až 2000 m n. m.

Biológia: 

Je ostražitá a plachá. Možno ju zazrieť v blízkosti ciest, ako uniká do úkrytu. Potravu si hľadá skoro ráno a neskoro popoludní na čistinkách. Cez deň sa ukrýva v poraste. V období sucha pravidelne navštevuje zdroje vody. Pri náhlom vyrušení hlučne uniká do porastu stromov, kde často hraduje skupinovo a odkiaľ počuť skoro ráno a neskoro večer kikiríkať kohúty. Mimo obdobia rozmnožovania sa zdržuje v kŕdľoch. V hniezdnom období má kohút 2 – 6 sliepok, aj keď údajne bola pozorovaná aj monogamia. Samica znesie do hniezda na zemi 5 – 7 (ale aj 12) krémových až hnedočervených vajec, sama ich vysedí aj odvodí kuriatka. Staršie hradujú s ňou na stromoch. Potrava: semená, bobule, zelené časti rastlín, hmyz a jeho larvy, iné bezstavovce a tiež mláďatá malých stavovcov – gekóny, agamy a pod.  

Dĺžka: 

♂ 65 – 75 cm, ♀ okolo 40 cm 

Hmotnosť: 

♂ 0,7 - 1,5 kg , ♀ 0,5 - 1 kg 

Opis: 

Kohút: má krvavočervenú tvár, laloky a hrebeň. Hrebeň má hlboko vykrojené zuby. Krčný a sedlový záves sú červenooranžovo a žlto tónované s tmavšou

Perie kohútov divého sfarbenia

 kostrnkovou kresbou. Perie je dlhé a akoby nadýchané. Krčný záves siaha až na prsia, krídla a chrbát. Sedlový visí voľne po stranách tela. Prsia, brucho, lýtka a chvost sú čierne s dúhovým kovovozeleným leskom. Najintenzívnejší lesk je na tzv. kosierkach, ktoré pokrývajú a presahujú chvost. Sú to nadchvostové krovky, ktoré na kostrči nadväzujú na sedlový záves. Majú silno vyvinutú páperovú časť, tá vytvára biely chumáč, ktorý kontrastuje s čiernym chvostom. Kosierky majú rôznu veľkosť, od veľkosti sedlového závesu až po tie, ktoré presahujú chvost. Dve najdlhšie, stredné chvostové perá sú tiež kosierky ohnuté nadol. Chrbát a štíty krídel sú červenohnedé. Krídlové krovky sú čierne s kovovým leskom, letky svetlohnedé s prípadným čiernym tónovaním. G. g. spadiceus má nohy sivé, jabouillei žlté, na beháku je výrazná špicatá ostroha. Ušnice môžu byť červené (spadiceus, bankiva, jabouillei) alebo biele (gallus, murghi). Po skončení obdobia rozmnožovania stráca svadobný šat a narastie mu menej výrazné a tmavšie operenie závesov. Sliepka: má hrebeň a laloky malé. Hlava a krk sú žltohnedé, zadná časť krku od temena má čiernu kresbu. Brada a predná časť krku tmavohnedá. Chrbát, kostrč a krídla sú sivohnedé s jemným čiernym páskovaním. Chvost je tmavohnedý až čierny. Prsia, brucho a lýtka sú červenohnedé, smerom k chvostu viac sivé.  Takmer všetko perie na tele má svetlú kostrnku. Kohút aj sliepka majú oranžovú dúhovku, sivý zobák a nohy. Kuriatka: Sú hnedé so svetlejšou spodnou časťou tela a tzv. úhorím pásom (tmavohnedý až čiernohnedý, asi 1 cm široký pás, po stranách prekreslený svetlou farbou, tiahnúci sa od temena hlavy až po chvost). Podobný pás sa tiahne od nozdier cez oko až na krk. Krídelká sú sivohnedé, bodkované a striedavo svetlo a tmavo páskované. 

Pohlavná dospelosť a vyfarbenie: 

1. rok, perie sa vyvíja do 2. roku. 

Divé sfarbenie 3-dňového kuriatka Foto: © Zdenko Figura

Rodičovstvo: 

polygamné 

Znáška: 

5 – 10 vajec smotanovej farby, hmotnosť: 47 gramov 

Inkubačná doba: 

19 – 21 dní 

Krmivo: 

ako pre hydinu 

Chov: 

Nemajú zvláštne nároky. Dospelé kohúty je lepšie držať oddelene s viacerými sliepkami. Údajne sa dajú chovať s inými druhmi bažantov (argus, ušaté bažanty) v spoločnej voliére, udáva sa, že sa nenapádajú. V zime sa odporúča uzavretý prístrešok. 

Divé sfarbenie 14-dňového kuriatka Foto: © Zdenko Figura

Odporúčaná veľkosť voliéry: 

piesková okolo15 m², trávová väčšia

Stav v zajatí: 

Početná, no nemusí byť zaručená čistota druhu. Je možné, že môže byť pokrížená s domácou malou hydinou, tak ako aj ďalšie druhy divých kúr. Odborní chovatelia odporúčajú sledovať tieto znaky: preperovanie koncom leta do ochranného sfarbenia, farba ostrôh - okrem G. g. jabouillei majú všetky druhy ostrohy tmavé aj keď je behák svetlý. 

Stav v prírode: 

Celkovo rozšírená hojne a dosť bežne. Aj keď sa spomína dosť často problém kríženia divej populácie s domácou hydinou, najnovšie sa zistili skôr zvyčajné problémy ohrozenia, ako sú lov a úbytok biotopov. Ako druh sa nepovažuje za ohrozenú. (LC)

Poznámka: 

Kura červená okrem toho, že poskytla ľuďom úžitok (domáca forma sa chová po celom svete na mäso a vajcia) a potešenie ako športová hydina (okrasné plemená), sa zaslúžila aj o dôležité objavy v zdravotníctve (liečba malárie, AIDS).

Všetky druhy rodu Gallus:

© Deno 2005 - 2013