kura čiarkovaná  Gallus sonneratii 

  Temminck, 1813

Iné mená: 

kura Sonneratiho, kura sivá

Poddruhy: 

nerozoznávajú sa , aj keď existujú malé farebné rozdiely v tóne sfarbenia

Areál výskytu: 

Južná a západná India.

Biotop: 

Rôzny – od hustej džungle, bambusových porastov, čajovníkových plantáží blízko lesa až po čistinky a miestne dediny vo výške 600 – 1500 m n. m. a v bambusových porastoch údajne až do 2400 m n. m.

Biológia: 

Dosť podobná ako pri kure červenej. Je tiež plachá a často ju vidieť už len ako sa snaží ukryť v poraste. V niektorých oblastiach je však krotká. Skoro ráno a na poludnie alebo popoludní vychádza za potravou na čistinky, voľné priestranstvá i na blízke polia a plantáže. Živí sa rôznymi semenami, bobuľami, zrnami, plodmi fikusu, zelenými časťami rastlín, tiež hmyzom – zvlášť kobylkami a tiež drobnými plazmi. Samec žije s 2 – 5 sliepkami, aj keď údajne podľa situácie sa vyskytuje aj monogamia. V noci hraduje spoločensky na stromoch alebo bambusoch. Kohúty sa z hradu ozývajú typickým kikiríkaním väčšinu času roka. Hniezdi od februára do mája, ale sú zaznamenané aktivity po celý rok. Do hniezda pod stromom znáša 2 - 5 vajec. Vajcia sú belavé, svetloružové alebo hnedasté, zvyčajne bez škvŕn. Sliepka ich vysedáva sama.

Dĺžka: 

♂ 60 – 80 cm ; ♀ okolo 40 cm

Hmotnosť: 

♂ 0,8 - 1,1 kg ; ♀ 0,7 - 0,8 kg

Opis: 

Kohút: má hrebeň, laloky, tvár a ušnice krvavočervené. Hrebeň má len malé, takmer nepatrné zuby. Základné sfarbenie tela je sivé s bielou kostrnkou, čo vytvára čiarkovaný dojem. Na hlave a krčnom závese ja perie ukončené bielymi a krémovohnedými bodkami – tvorí tak krásne perlovanie. Jeho krčný záves nie je taký mohutný ako pri kure divej. Aj sedlový záves tvorí len krátke sivé, len po bokoch tela hnedo tónované perie. Po skončení obdobia rozmnožovania závesy opäť preperujú do kratšieho a tmavšieho peria. Chvost je čierny s kovovým leskom. Dve stredné perá sú ako pri kure červenej opäť kosierkové – kosákovito ohnuté nadol a presahujú chvost o polovicu jeho dĺžky. Ostatné nadchvostové krovky sú malé a okrúhlo ukončené. Chvost je nesený vodorovnejšie ako u kury divej. Krídla sú čierne. Perie krídlových kroviek má zvláštnu štruktúru, ktorá sa nevyskytuje u žiadneho iného druhu vtákov. Jeho kostrnka je na konci predĺžená, rozšírená a má hnedooranžovú farbu. Sliepka: má hlavu, zadnú časť krku, chrbát, krídla a chvostové krovky hnedé, jemne škvrnité čiernou. Perie má na krku oranžový nádych. Kormidlové perie chvosta je čierne. Spodná strana tela je sivočierna. Biela kostrnková kresba peria sa v oblasti pŕs rozširuje tak, že sivočierna farba tvorí len úzky lem pera a perá sú po stranách kostrnky škvrnité. Sliepka aj kohút majú sivý zobák, hnedooranžovú dúhovku oka a červené nohy (kohút má po jednej ostrohe). Mláďa: Podobné sliepke, ale tmavšie. Kohútiky majú černejšie chvosty a rýchlo sa im vyvíja červenožlté perie závesov.

Pohlavná dospelosť a vyfarbenie: 

2. rok

Rodičovstvo: 

polygamné , ale v prírode bola pozorovaná aj monogamia

Znáška: 

4 – 8 krémovobielych vajec, sú menšie ako vajcia kury červenej

Inkubačná doba: 

20 – 21 dní

Krmivo: 

ako pre hydinu

Chov: 

V zime je potrebný aspoň suchý a bezveterný prístrešok, odporúča sa aj kúrenie. Kuriatka niekedy môžu vyžadovať viac pozornosti, aj pri kŕmení.

Odporúčaná veľkosť voliéry: 

10 m² (s pieskom) až 20 m² zatrávnená

Stav v zajatí: 

Bežná a obľúbená, ale zraniteľná.

Stav v prírode: 

Miestami je bežná. Perie jej krčného závesu bolo a stále je vyhľadávané muškármi (na výrobu umelých mušiek na lov rýb). To ohrozilo stavy divých populácií a preto sa vydali zákazy vývozu divých vtákov a ich peria. Keďže sa adaptovala na život v blízkosti človeka, stavy sa zlepšili. Ako zvyčajne najväčšími rizikami sú lov a úbytok biotopov. Na niektorých miestach sa údajne kríži s kurou červenou a domácou hydinou. Predtým bola považovaná za takmer ohrozenú, v súčasnosti už nie. (LC) CITES II.


Všetky druhy rodu Gallus:

  1. kura červená Gallus gallus (Linnaeus, 1758) LC
  2. kura čiarkovaná Gallus sonnerati Temminck, 1813 LC
  3. kura srílanská Gallus lafayetii Lesson, 1831 LC
  4. kura zelená Gallus varius (Shaw, 1798) LC


© Deno 2005 - 2013