kura čiarkovaná Gallus sonneratii
Temminck, 1813 Iné mená:kura
Sonneratiho, kura sivá Poddruhy:nerozoznávajú
sa Areál výskytu:Južná
a západná India. Biotop:Rôzny
– od hustej džungle, bambusových porastov, čajovníkových plantáží
blízko lesa až po čistinky a miestne dediny vo výške 600 –
1500 m n. m. a v bambusových porastoch údajne až do 2400 m
n. m. Biológia:Dosť
podobná ako pri kure červenej. Je tiež plachá a často ju vidieť už
len ako sa snaží ukryť v poraste. V niektorých oblastiach je však
krotká. Skoro ráno a na poludnie alebo popoludní vychádza za
potravou na čistinky, voľné priestranstvá i na blízke polia a
plantáže. Živí sa rôznymi semenami, bobuľami, zrnami, plodmi
fikusu, zelenými časťami rastlín, tiež hmyzom – zvlášť
kobylkami a tiež drobnými plazmi. Samec žije s 2 – 5
sliepkami, aj keď údajne podľa situácie sa vyskytuje aj monogamia. V noci
hraduje spoločensky na stromoch alebo bambusoch. Kohúty sa z hradu ozývajú
typickým kikiríkaním väčšinu času roka. Hniezdi od februára do mája,
ale sú zaznamenané aktivity po celý rok. Do hniezda pod stromom znáša
2 - 5 vajec. Vajcia sú belavé, svetloružové alebo hnedasté, zvyčajne
bez škvŕn. Sliepka ich vysedáva sama. Dĺžka:♂
60 – 80 cm ; ♀ okolo 40 cm Hmotnosť:♂ 0,8 - 1,1 kg ; ♀ 0,7 - 0,8 kg Opis:Kohút:
má hrebeň, laloky, tvár a ušnice krvavočervené. Hrebeň má
len malé, takmer nepatrné zuby. Základné sfarbenie tela je sivé s bielou
kostrnkou, čo vytvára čiarkovaný dojem. Na hlave a krčnom závese
ja perie ukončené bielymi a krémovohnedými bodkami – tvorí
tak krásne perlovanie. Jeho krčný záves nie je taký mohutný ako
pri kure divej. Aj sedlový záves tvorí len krátke sivé, len po
bokoch tela hnedo tónované perie. Po skončení obdobia rozmnožovania
závesy opäť preperujú do kratšieho a tmavšieho peria. Chvost
je čierny s kovovým leskom. Dve stredné perá sú ako pri kure
červenej opäť kosierkové – kosákovito ohnuté nadol a presahujú
chvost o polovicu jeho dĺžky. Ostatné nadchvostové krovky sú
malé a okrúhlo ukončené. Chvost je nesený vodorovnejšie ako u kury
divej. Krídla sú čierne. Perie krídlových kroviek má zvláštnu štruktúru,
ktorá sa nevyskytuje u žiadneho iného druhu vtákov. Jeho
kostrnka je na konci predĺžená, rozšírená a má hnedooranžovú
farbu. Sliepka: má hlavu, zadnú časť krku, chrbát, krídla a chvostové
krovky hnedé, jemne škvrnité čiernou. Perie má na krku oranžový nádych.
Kormidlové perie chvosta je čierne. Spodná strana tela je sivočierna.
Biela kostrnková kresba peria sa v oblasti pŕs rozširuje tak, že
sivočierna farba tvorí len úzky lem pera a perá sú po stranách
kostrnky škvrnité. Sliepka aj kohút majú sivý zobák, hnedooranžovú
dúhovku oka a červené nohy (kohút má po jednej ostrohe). Mláďa:
Podobné sliepke, ale tmavšie. Kohútiky majú černejšie chvosty a rýchlo
sa im vyvíja červenožlté perie závesov. Pohlavná dospelosť a vyfarbenie:2.
rok Rodičovstvo:polygamné Znáška:4 – 8 krémovobielych vajec, sú menšie ako vajcia kury červenej Inkubačná doba:20
– 21 dní Krmivo:ako
pre hydinu Chov:V zime
je potrebný aspoň suchý a bezveterný prístrešok, odporúča
sa aj kúrenie. Kuriatka niekedy môžu vyžadovať viac pozornosti, aj
pri kŕmení. Odporúčaná veľkosť voliéry:10
m² (s pieskom) až 20 m² zatrávnená Stav v zajatí:Bežná
a obľúbená, ale zraniteľná. Stav v prírode:Miestami je bežná. Perie jej krčného závesu bolo a stále je vyhľadávané muškármi (na výrobu umelých mušiek na lov rýb). To ohrozilo stavy divých populácií a preto sa vydali zákazy vývozu divých vtákov a ich peria. Keďže sa adaptovala na život v blízkosti človeka, stavy sa zlepšili. Ako zvyčajne najväčšími rizikami sú lov a úbytok biotopov. Na niektorých miestach sa údajne kríži s kurou červenou a domácou hydinou. Predtým bola považovaná za takmer ohrozenú, v súčasnosti už nie. (LC) CITES II. Všetky druhy rodu Gallus:
|