|
uškáň hnedý Crossoptilon mantchuricumSwinhoe, 1863 Iné mená:
bažant
ušatý hnedý, uškáň bielochrbtý Poddruhy:netvorí Areál výskytu:východ
centrálnej Číny (Šan-si a Che-pej Biotop:Horské
zmiešané lesy s porastami borovíc, briez, dubov a borievok
vo výške 1800 – 4350 m n. m. Biológia:Mimo
obdobia rozmnožovania sa zdržujú vo väčších skupinách v počte
niekoľko desiatok jedincov. Na jar a v lete sa drží vo vyšších
polohách, v zimnom období zostupuje do údolí a na južné
svahy, kde je málo snehu a je ľahší prístup k potrave. Vyhľadávajú
hlavne rastlinnú potravu. Lesy v ktorých tieto bažanty žijú, sú
veľmi riedke a obvykle nepresahujú výšku 5 metrov. Borovice a duby
sú tu roztrúsené, len brezy tvoria miestami husté porasty.
Predpokladá sa, že je monogamný. Hniezdia v apríli až júni. Samica
znáša do hniezda na zemi 5 – 10 zelenošedých vajec. Na znáške
sedí 26 – 27 dní. (+ pozri rod
Crossoptilon) Dĺžka:
♂
okolo 100 cm, chvost 54 cm ; ♀ o čosi menšia Hmotnosť:♂
1,7 – 2,5 kg ; ♀ 1,5 – 2 kg Opis:Čelo
a temeno sú zamatovo čierne. Dúhovka oka oranžová, okolie oka
neoperené a červené ako pri ostatných uškáňoch. Zobák je červenorohovinový.
Brada a ušné pierka, presahujúce temeno, biele. Ostatné
operenie tela hnedé, krk a predná polovica tela tmavšia smerom k chvostu
sa zosvetľuje. Spodný chrbát a kostrč sú biele. Chvost je
biely, má 22 pier s čiernohnedými koncami, ktoré majú kovový
lesk. Smerom od okrajov do stredu chvosta majú perá viac rozstrapkanú
zástavicu a stredné dve pierka sú najdlhšie. Nohy sú červené.
Mláďa: Sivohnedé s krémovými okrajmi pier a kostrnkovými pásikmi.
Asi v ôsmom týždni sa preperuje do operenia dospelého. Mutácie:
izabelová – Hnedá farba je nahradená svetlou krémovohnedou farbou.
Temeno hlavy je tmavohnedé. Je recesívna. Pohlavná dospelosť a vyfarbenie:
1.
rok, ale len vzácne je plodný Rodičovstvo:predpokladaná monogamia Znáška:5 – 8 vajec (aj 15) ; 53 x 39 mm Inkubačná doba:26
– 27 dní Krmivo:štandardné
krmivo pre bažanty, veľa zeleného krmiva Chov:Ako
pri ostatných druhoch uškáňov – sú otužilé, veľkí kopáči, v lete
potrebujú tieň a pod. (pozri uškáň biely) Odporúčaná veľkosť voliéry:20
m² Stav v zajatí:Dobre
reprezentovaný, ale zraniteľný z dôvodu malého genetického
fondu. Stav v prírode:Jeho
počty boli v minulosti podstatne väčšie. Areál výskytu je veľmi
malý a v husto osídlenej oblasti, takže tlak na vtáctvo je neustále
vzrastajúci. Divá populácia sa odhaduje len na niekoľko tisíc
jedincov! Zraniteľný (VU). CITES I. Pozri uškáne
- poznámka Všetky druhy rodu Crossoptilon:
© Deno 2005 - 2010
|
