Morka obyčajná Meleagris gallopavo(Linnaeus, 1758) Iné mená:morka
divá
Poddruhy a areál výskytu:6:
nominátna Meleagris g. gallopavo - južné Mexiko Biotop:Otvorené
zmiešané a listnaté lesy, trávnaté a krovinaté prérie do výšky
2100 m n. m. Biológia:Mimo
obdobia rozmnožovania sa zdržuje vo veľkých kŕdľoch. Zvyčajne
jednopohlavných. Potravu si hľadá najmä zbieraním zo zeme a hrabaním.
Pritom pomaly kráča. Živí sa semenami, bobuľami, ovocím, výhonkami,
listami, plodmi, hmyzom a inými bezstavovcami a aj malými stavovcami.
Pri vyrušení najprv rýchlo kráča do úkrytu. Vzlieta len v
nevyhnutnom prípade a keď ide hradovať. Hradovacie miesto je zvyčajne
uprostred oblasti, kde sa kŕmi a sú to prevažne veľké stromy.
Pohybuje sa v širšom
okolí. Je polygamná a samce nepomáhajú ani s
liahnutím, ani s odchovom mláďat. Tok sa začína už vo februári.
Samce typicky hudrujú a našuchoria perie na celom tele a rozťahujú
letky krídel a chvosty do vejára. Samec si udržuje hárem štyroch
alebo piatich samíc. Samica vyhĺbi pod kríkom alebo konármi plytkú
priehlbinu v zemi a nedbalo ju vystelie listami a trávou. Znesie do nej
10 - 12 krémových vajec s tmavým bodkovaním. Sedí na nich sama 27 -
28 dní. Zvyčajne hneď na druhý deň po vyliahnutí zoberie matka
svoje mláďatá za potravou. Ochraňuje ich a na noc ich berie pod
svoje krídla. Asi po desiatich dňoch, keď začínajú kuriatka
poletovať, hraduje s nimi matka na konári stromu. Mláďatá sama
vyvodí a zostanú s ňou až do nasledujúcej jari. Dĺžka:♂
90 - 120 cm ; ♀ 80 - 90 cm
Vajce Vajcia ♂
5 - 10 kg ; ♀ okolo 4 kg Kohút:
Hlava a horný krk sú holé, ružovomodré s červenými výrastkami. Výrastky
sa zväčšujú smerom od zobáka ku krku. Holá koža je riedko
porastená čiernymi štetinami. Nad nozdrami vyrastá veľký výrastok
a v toku visí na stranu zobáka. Aj ostatné výrastky a laloky sa v
toku zväčšujú a intenzívnejšie sfarbujú. Operenie tela je tmavé
a lesklé. Perie je hranato ukončené. Krk, predné partie a štíty krídel
sú čiernohnedé s intenzívnym bronzovým leskom. Dolný chrbát a
horná kostrč sú modročierne. Chvost a nadchvostové krovky sú hnedočierno
pásikované a majú na koncoch široké svetlé lemy. Čierne ručné
letky a zelenohnedé predlakťové letky majú priečne biele pásiky.
Na strede pŕs mu vyrastá tzv. štetka, trs dlhých vlasových
pier čiernej farby a na beháku má po jednej ostrohe. Obidve pohlavia
majú nohy ružovkasté, zobák svetlorohovinový a dúhovky oka hnedé.
Sliepka: Je podobná kohútovi, ale je menšia, matnejšia a nemá
ostrohu. Výrastky na holej hlave takmer nie sú vidieť. Mláďa:
Podobné sliepke, ale viac strakaté alebo pásikované svetlejšou
farbou a bez bronzového lesku.
Typický kŕdeľ moriek
1.
rok
Domáce biele morky polygamné 10
- 12 vajec 28
dní Ide
opäť o jeden z najznámejších druhov hydiny na svete. Zdomácnená
forma sa chová vo veľkých množstvách na farmách alebo v prídomových
chovoch na vidieku hlavne kvôli mäsu. Bola však vyšľachtená aj malá
forma a niekoľko farebne zaujímavých plemien. Kohúty mäsových
plemien dosahujú bežne hmotnosť nad dvadsať kilogramov.
Pozri chov. V
minulosti bola veľmi lovená a jej stavy dosť poklesli. Potom
nasledovali obmedzenia lovu, reintrodukcia a výskumy, ktoré preukázali
zlepšenie stavov. Miestami nie je zriedkavá. V Mexiku je veľmi vzácna
a na niektorých miestach bola vyhubená. Skutočné stavy nie sú známe.
DOMOV | TAXONÓMIA
| VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA | CHOV |
LITERATÚRA | PÔVODNÉ DRUHY | OCHRANA
A ZÁKONY | ODKAZY | NOVINKY
| INZERCIA |