Morka lesklá Meleagris ocellata

Cuvier, 1820

Morka lesklá Meleagris ocellata pri zbieraní potravy Foto: © Ondřej Prosický - naturephoto.cz

Meria do 120 cm a váži okolo 4 - 5 kg. Samica je asi o tretinu menšia a je matnejšie sfarbená. Niekedy bola zaraďovaná do samostatného rodu Agriocharis, neskôr ju však kvôli malým rozdielom priradili k jej jedinej a najbližšej príbuznej morke obyčajnej. Tieto dva druhy sú si naozaj podobné, morka lesklá je ale výraznejšie sfarbená, menej rozšírená a teda netvorí ani nijaké poddruhy. Vyhľadáva najmä riedke lesy s rozsiahlymi čistinami, krovinaté miesta a polia alebo plantáže na nížinách do 300 m n.m. na Yukatanskom polostrove v Mexiku, do Guatemaly a Belize len zasahuje.

Portrét morky lesklej Meleagris ocellata Foto: © Ondřej Prosický - naturephoto.cz

Loví pavúky, hmyz a ostatné bezstavovce, niekedy sa zmocní aj malých plazov alebo hlodavcov. Ďalej zbiera bobule, opadané ovocie, semená a ozobáva zelené časti rastlín. Potravu hľadá najmä na zemi, vzlieta väčšinou len keď ide hradovať. Na to využíva hlavne veľké stromy, z ktorých má výhľad na okolie. Kŕdeľ často hraduje len na jednom strome, niekedy však na dvoch alebo troch stromoch. Počas roka sa zdržuje v kŕdľoch o počte aj 10 a viac jedincov. V období rozmnožovania sa samcom zväčšujú farebné výrastky na hlave aj krku a zhromažďujú sa na voľnom priestranstve, kde tokajú typickým morčacím spôsobom. Zvesujú krídla, chvosty vztyčujú kolmo, chvostové perá rozťahujú do vejára a našuchoria ostatné perie na tele. Zvukové prejavy sú však odlišné od moriakov morky obyčajnej. Mávajú viac samíc a o výchovu mláďat sa nestarajú. Samica si na jar pripraví hniezdnu kotlinku väčšinou pod kríkom, medzi kameňmi alebo pod spadnutým stromom. Vystelie ju lístím a trávou a znesie do nej 8 - 15 žltých až okrových vajec s hustým tmavším bodkovaním a fŕkaním. Potom nasadne na plnú znášku a sedí na nej 28 dní. Mláďatá po oschnutí samica vodí, zahrieva a ochraňuje. Zdržuje sa s nimi skôr v kryte porastu a nechodí na otvorené miesta. Vo veku okolo 10 dní začínajú poletovať a neskôr hradujú pod matkinými krídlami na stromoch. Po ich vyvedení sa zdržujú v rodinných skupinách. Keďže ide o endemický druh, je klasifikovaná ako takmer ohrozená (NT, CITES III Guatemala). Hlavné hrozby spočívajú v love pre šport aj obživu, rozširovanie poľnohospodárskej krajiny na úkor jej biotopov a výrub lesov. V chránených oblastiach zostáva hojnou a dôverčivou, inde sa kvôli lovu a prenasledovaniu stala veľmi plachou a žije skryto. Sužuje ju aj veľká rozmanitosť jej prirodzených nepriateľov (dravé plazy, vtáky, psovité, lasicovité a mačkovité šelmy).