bažant pestrý Phasianus versicolor  

Vieillot, 1825

Tento druh je často považovaný za poddruh bažanta obyčajného. Keďže je od neho dosť odlišný uvádza sa tu ako samostatný druh.

Iné mená: 

bažant japonský, bažant zelený

Poddruhy: 

3: južný Phasianus versicolor versicolor, pacifický P. v. tanensis, severný P. v. robustipes

Areál výskytu:  

Japonsko (národný vták Japonska), introdukovaný v USA, na Havaji a v západnej Európe.

Biotop: 

Riedko zalesnené alebo krovinaté oblasti blízko kultúrnych krajín a lúk do výšok 1000 m n. m..

Biológia: 

Podobná ako u bažanta obyčajného. Pozorovala sa však aj polygamia aj monogamia a znáška sa zvyčajne pohybuje v množstve 6 - 9 vajec.

Dĺžka: 

♂ 75 – 90 cm, chvost 27 – 40 cm ; ♀ okolo 60 cm, chvost 20 – 27 cm

Hmotnosť: 

♂ cca 1 kg; ♀ cca 0,85 kg

Opis: 

Kohút: Tento druh je podobný melanickej mutácii bažanta obyčajného. Temeno je zelené, hrdlo modré, krk purpurovofialový. Sedlo je zelené s malým krémovým vlnkovaním na jeho spodnej časti. Chrbát a kostrč sú zelené, viac tónované olivovou alebo modrosivou. Chvost tmavoolivový so širokými čiernymi pásmi a ružovkastými lemami. Lopatky sú páskované čierno a krémovohnedo s gaštanovým lemom a zeleným koncom. Krídlové krovky sú svetlosivé, tieňované modrou a zelenou, väčšia časť je gaštanovostrakatá. Letky ako pri bažantovi obyčajnom. Spodná časť tela tmavozelená, slabo tónovaná modrou alebo fialovou. Sliepka: je tmavšie strakatá ako sliepka bažanta obyčajného a má kovovozelený lesk na plášti. Poddruhy slabo varírujú: versicolor je najtmavší (obýva ostrov Kjušú a Hondo), tanensis svetlejší ako versicolor s viac modrozeleným sfarbením operenia, robustipes je svetlejší ako predchádzajúce dva, hlava je viac bronzová, ako aj plášť. Sliepky sú veľmi podobné, ale nasledujú trendy ako kohúty: svetlejšie na juhu a tmavnú smerom na sever. Melanická forma bažanta obyčajného je celkovo tmavšia, krídlové krovky sú tmavoolivové, nie modrosivé ako pri bažantovi pestrom. Hybridy bažanta obyčajného a bažanta pestrého sa často vyskytujú v zajatí, ale aj vo voľnej prírode tam, kde boli introdukované bažanty obyčajné. Ich sfarbenie varíruje, ale je odlišné od mutácií.

Pohlavná dospelosť a vyfarbenie:  

1. rok

Rodičovstvo:  

polygamné aj monogamné

Znáška: 

6 – 12 olivových vajec (veľkosť ako pri bažantovi obyčajnom) 

Inkubačná doba: 

23 – 25 dní

Krmivo: 

štandardné krmivo pre bažanty

Chov: 

Ako bažant obyčajný. Je nenáročný, ľahko sa chová. Voliéra môže byť väčšia, keďže je dosť plachý a lietavý. Je dobre vysadiť trávy a trstinu vo voliére ako kryt pre hniezdo. Kohúty nie sú agresívne a môžu byť chované s niekoľkými sliepkami. Sú otužilé, dobre znášajú mrazivé počasie. V chovoch nie je taký častý ako bažant obyčajný.

Odporúčaná veľkosť voliéry:  

10 – 15 m²

Stav v zajatí:  

Čisté bažanty pestré sa  bežne nechovajú vo veľkých množstvách. V Japonsku sa odchováva mnoho tisíc bažantov pestrých a každoročne sa vypúšťajú.

Stav v prírode:  

V Japonsku je stále bežný a je tam najpopulárnejší lovný vták (strieľanie samíc je však zakázané). Zákony nedovoľujú vypúšťať bažanta obyčajného vo väčšine oblastí Japonska. Bažant pestrý vzácne prichádza do kontaktu s ďalším endemickým japonským bažantom medeným, ale bolo niekoľko správ o ich hybridoch v prírode. Introdukované populácie na Havaji sú stabilné, ale delí sa o areál s bažantom obyčajným. V západnej Európe sa choval s bažantom obyčajným po mnohé roky a tak ako aj v Severnej Amerike sa spolu krížili a vypúšťali. Takže je málo pravdepodobné, že sa voľne vyskytujú čisté bažanty pestré. Podobne ako bažant obyčajný, aj tento druh je vo svojom pôvodnom areáli sužovaný premenou vhodných biotopov na poľnohospodársku krajinu.

Všetky druhy rodu Phasianus:

1. bažant obyčajný Phasianus colchicus (Linnaeus, 1758) LC
2. bažant pestrý Phasianus versicolor Vieillot, 1825 UR

© Deno 2005 - 2010