|
Perlička
supia Acryllium vulturinum
(Hardwicke, 1834)
Najväčší a najpestrejšie sfarbený druh perličiek. Okrem "klasických" bodiek, vyskytujúcich sa na perí všetkých bodkovaných
druhov perličiek, má na krku voľne visiace závesy z dlhých pásikovaných pier ozdobené jasnou svetlomodrou farbou.
Sýta svetlomodrá farba pokračuje ďalej na prsia a predné slabiny. Navyše na temene
hlavy má hrdzavohnedý "vankúš" z páperia, ktorý vystupuje až na líca a zdobí jej holú hlavu. Vďaka nej dostala meno - supia
perlička (vulturinum). So supmi, okrem výzoru, nemá nič spoločné. Holá koža na hlave, krku a nohách má sivú farbu.
Dúhovky oka sú červené. Obidve pohlavia sú sfarbené rovnako.
.jpg) |
|
Perlička supia Acryllium vulturinum
Foto: © Ondřej Prosický -
naturephoto.cz
|
Meria 60 - 70 cm a váži okolo 0,5 - 0,8 kg. Samce sú väčšie.
Mláďatá sú celkovo sivohnedé s červenohnedými, čiernymi a žltými škvrnami a pásikmi. Vyfarbujú sa vo veku asi 10 mesiacov.
Ide o monotypický rod, má len tento jeden druh, ktorý navyše nevytvára žiadne poddruhy. Aj táto perlička je trochu tichšia ako
perlička prilbová. Výstražné volanie je však opäť typicky perličie - kovové a prenikavé. Vyskytuje sa od južnej Etiópie cez
západné Somálsko a Keňu južne do Tanzánie. Obľubuje suché savany a trávnaté krajiny s kríkmi, miestami ju možno nájsť aj v
hustejších riečnych porastoch a výnimočne v horských lesoch. Živí sa podobnou potravou ako ostatné perličky. Svoj jedálniček
si však rada spestrí jaštericami, škorpiónmi, mäkkýšmi a žabami. Pri zbieraní plodov niekedy vylieza na kríky a nizke stromy.
Inak na stromy vylieta len na noc, pretože aj pred nebezpečenstvom radšej odkráča alebo utečie do úkrytu vo vegetácii. Vzlieta
len v najnevyhnutejších prípadoch. V niektorých oblastiach chodí pravidelne večer k napájadlám, ale sú oblasti, kde sa zdá, že
prežíva bez vody. Zdržuje sa vo veľkých kŕdľoch, ktoré mávajú od niekoľko desiatok
do niekoľko stoviek jedincov. Na začiatku obdobia dažďov sa kŕdle rozpadávajú a hľadajú si miesto na hniezdenie. Hniezdo býva
väčšinou pod kríkom, skalou alebo v tráve. Vystielajú ho trávou. Samica znesie 4 - 8 krémovobielych vajec, na ktorých sedí
24 dní. O mladé sa starajú obidvaja rodičia a keď majú asi mesiac pripájajú sa späť ku kŕdľu.
V chovoch v zajatí sa vyskytuje málo. Mnoho jedincov, ktoré boli privezené z Afriky, malo problém a aklimatizáciou.
Najväčší úspech bol 25 znesených vajec od jednej sliepky s 15-timi umelo odchovanými jedincami.
Ako základné krmivo sa odporúčajú granuly pre morky a zmes obilnín. Pre vyliahnuté mláďatká je asi potrebné použiť aj živý
hmyz.
Keďže má veľký areál výskytu a je pomerne hojná, nie je klasifikovaná ako ohrozená (LC). Zaznamenali sa však už aj nejaké
lokálne poklesy stavov.
© Deno 2005 - 2013
|
