Perlička prilbová Numida meleagris  

(Linnaeus, 1758)

Jediný predstaviteľ monotypického rodu Numida sa vyskytuje v mnohých variáciách takmer po celej Afrike a takmer po celom svete ako známa zdomácnená hydina.

Dospelá perlička
Foto: © Zdenko Figura

Iné mená: 

perlička obyčajná, perlička bodkovaná, ďalšie podľa poddruhov  

Poddruhy a areál výskytu:  

Na úvod zopár slov: Pôvodne sa rozoznávali až štyri druhy. Potom sa ukázalo, že bude praktickejšie na základe zložitosti foriem, považovať ich za jeden polymorfický druh. Pretože rozdiely sa prejavujú len vo sfarbení a tvare lalokov, v tvare prilby a vo veľkosti hrivy a tela. Takže sa rozdeľovala podľa rôznych autorov až na 30 rôznych poddruhov. Za najkomplexnejšie sa považuje nasledovné rozdelenie do deviatich poddruhov (v štyroch skupinách vytvorených z pôvodne uznávaných druhov). 

prilbové: N. m. meleagris - Čad, Sudán, Etiópia, Stredoafrická republika až severná Keňa; N. m. somaliensis - juhovýchodná Etiópia, Somálsko
západoafrické: N. m. sabyi - Maroko (môže byť vyhynutý); N. m. galeata - od západnej Afriky na východ do južného Čadu a na juh do severnej Angoly 
Reichenowova: N. m. reichenowi - Keňa a stredná Tanzánia 
chumáčové: N. m. mitrata - západné pobrežie Tanzánie a Mozambiku cez Zimbabwe, severnú Botswanu do južnej Angoly; N. m. marungensis - juh Konžskej demok. republiky, severná Angola, západná Zambia; N. m. damarensis - Namíbia a Botswana; N. m. coronata - východná Južná Afrika

Biotop: 

Trávnaté miesta a mozaikové biotopy s krovinatými porastami hlavne v blízkosti vodných zdrojov, prípadne kultúrne porasty do výšky 3000 m n. m.

Biológia: 

Dospelé perličky
Foto: © Zdenko Figura

Spoločenský druh. Zdržuje sa v asi dvadsaťčlenných kŕdľoch, ktoré sa môžu rozrásť až na niekoľko sto alebo niekoľko tisíc jedincov a to najmä pri napájadlách v období sucha. Vtáky sa často medzi sebou hašteria. Za potravou vychádzajú skoro ráno a neskoro popoludní. Pritom postupujú v rade smerom k zdroju vody. Cez poludnie odpočívajú v tieni. Hradujú na vysokých stromoch a tie isté miesta používajú aj niekoľko rokov. Majú veľký domovský areál, hlavne v oblastiach s redšou populáciou. Pri napadnutí predátormi utekajú a v núdzi vzlietajú a letia na krátke vzdialenosti alebo na stromy. Pred obdobím rozmnožovania, ktoré sa začína spravidla s príchodom obdobia dažďov, sa veľké kŕdle rozpadávajú na menšie skupiny alebo páry (je monogamná, niekedy bigamná). Po spárení samica urobí plytké hniezdo v kríkoch alebo v tráve a znesie doň 6 - 12 krémových vajec s bielymi alebo tmavými bodkami. Na znáške sedí 24 - 27 dní sama samica, ale samec prvé dva týždne pomáha s výchovou mláďat. Potom už vyletujú mláďatá s rodičmi na stromy a tam hradujú. Mladé perličky rýchlo rastú a vo veku dvoch mesiacov sú už samostatné. Vo veku pol roka sú už úplne odrastené. Tento druh sa živí korienkami, hľuzami, semenami, plodmi, hmyzom a inými bezstavovcami. 

Dĺžka: 

♂ 60 - 70 cm ; ♀ 50 - 60 cm 

Hmotnosť: 

♂, ♀ 1,2 - 1,6 kg 

Opis: 

Obidve pohlavia: Operenie tela je sivomodré, tmavé. Po celom tele má biele bodkovanie s prípadným svetlejším podkladom a tmavším lemovaním. Na krídlach sú bodky usporiadané do radov, prípadne sa zlievajú do pásikov. Perie na krku je modrofialové bez bodkovania. Hlava je holá modrosivá s bielou kožou na obidvoch stranách. Na zadnom krku vyrastajú štetiny peria v úzkom páse až po prilbu, podobné, ale kratšie štetinové perie vyrastá od nadnozdria po prilbu. Pri nasadení spodnej sánky zobáka vyrastajú červené trojuholníkové alebo kosoštvorcové laloky. Nadnozdrie pokrýva červená koža. Zobák je ružovočervený a má svetlú špičku. Na korune má hnedý rohovinový výrastok, ktorý smeruje dozadu. Nohy sú čiernosivé a bez ostrôh. Mláďa: Vo veku asi 40 dní má takmer kompletné juvenilné perie. Hnedé maskovacie páperie ostáva len na hlave a krku. Prilba, laloky a hriva sú menšie. Nohy a zobák sa sfarbujú do tmavosivej.

Pohlavná dospelosť a vyfarbenie:  

1. rok

Rodičovstvo:  

monogamné/bigamné

Znáška: 

6 – 12 vajec (zdomácnená forma ročne 120 - 150 vajec ťažkých 40 - 45 g)

Inkubačná doba: 

24 – 27 dní

Krmivo: 

štandardné krmivo pre bažanty alebo hydinu

Perlička prilbová korunová Numida meleagris coronata pri typickom volaní
Foto: © Luboš Mráz - naturfoto.cz

Domáca perlička prilbová vznikla zo západoafrického poddruhu Numida meleagris galeata, ktorý má na hlave bielu kožu, červené laloky a menšiu prilbu.
Foto: © Luboš Mráz - naturfoto.cz

Pozrite si porovnanie perlí-
čat troch farebných variácií:
 biela, strieborná, modrá

Chov: 

Známa ako polokrotká domáca hydina takmer na celom svete. Väčšinou sa chová ako rarita prídomových chovov alebo vo veľkých množstvách na farmách. Vzniklo aj viac farebných variácií: biela, biela bodkovaná, modrý orgován, žltá, žltá strakatá a pod. Procesom domestikácie sa zväčšila jej hmotnosť a zvýšila sa jej znáška, hašterivá povaha zostáva. Jej vajcia sú vyhľadávané pre svoju tvrdú škrupinu (vajce má dlhšiu skladovateľnosť) na výrobu kraslíc a pre svoje nutričné hodnoty (má viac karoténov a vitamínu A ako vajce kúr).

Odporúčaná veľkosť voliéry:  

10 m² a viac (zdomácnená forma sa chová väčšinou voľne)

Stav v zajatí:  

Početná v zdomácnenej forme. Divé formy pravdepodobne vzácne.

Stav v prírode:  

Široko rozšírená na väčšine svojho areálu výskytu. Miestami sa však stáva ohrozenou kvôli nadmernému loveniu a zberu vajec alebo rozširovaniu poľnohospodárskych aktivít. 


 Pozrite si fotky domácich perličiek prilbových:

modré (divo sfarbené)

Vajce perličky Kľuvanie 10-dňové perlíča 3-týždňové perlíča 7-týždňové perlíča Dospelá perlička Perličky na farme

biele 

10-dňové perlíča 3-týždňové perlíča 8-týždňové perlíča Dospelá perlička Detail

nasledujú pravdepodobne krížence modrej a čiernej 

10-dňové perlíča 3-týždňové perlíča 8-týždňové perlíča Dospelá perlička

Vypočujte si hlas perličiek: 
ukážka č.1 - typický perličí krik (*.mp3; 113 kB; 7s) spustiť 



© Deno 2005 - 2012