Jarabica poľná Perdix perdix

(Linnaeus, 1758)

Dospelý samec jarabice poľnej Foto: © Zdenko Figura

Jarabice všeobecne sú zavalité kompaktné stredne veľké vtáky s krátkymi krídlami, nohami bez ostrôh, nevýrazným chvostom a väčšinou matným hustým operením. Jarabica poľná bola kedysi u nás hojným vtákom otvorených nížin a pahorkatín. S nástupom intenzívneho poľnohospodárstva sa jej stavy značne znížili a zvyšné populácie sa utiahli do bezpečia divej prírody. Teraz ju možno opäť vidieť aj v kultúrnych oblastiach s návratom k malému farmovému hospodáreniu. Je to zaujímavý nenápadne sfarbený vták pohybujúci sa v malých kŕdľoch. Je nazývaná aj jarabicou obyčajnou, vzhľadom na jej bývalý hojný výskyt v takmer celej palearktickej oblasti. Druhé najčastejšie druhové meno je sivá. To je však skôr používané pre celú skupinu druhov, uvedených naspodu tejto stránky, pretože všetky majú podobné nenápadné sivé sfarbenie. No a používa sa aj meno maďarská. Zrejme tiež kvôli hojnému výskytu na otvorených nížinách Maďarska.
Obidve pohlavia merajú asi 30 cm. Hmotnosť samcov sa pohybuje od 0,33 po 0,6 kg.

Dospelý pár Foto: © Zdenko Figura

Samice sú ľahšie: asi 0,3 - 0,55 kg. Je prevažne svetlosivá s tmavosivým vlnkovaním. Tvár a predný krk sú oranžovohnedé. Chrbát a nadchvostové krovky majú riedke hnedé lemy s bielym obrúbením. Krídla sú hnedé s čiernym jemným vlnkovaním a svetlými kostrnkovými pásikmi. Perie po stranách pŕs má pred ukončením široké hnedé pásy prerušené kostrnkovým pásikom. Chvost je gaštanový jemne čiernostrakatý.

Dospelá samica Foto: © Z. Figura

Prsia sú biele prekreslené gaštanovou škvrnou v tvare podkovy. Sliepka je podobne sfarbená, ale je matnejšia a podkova na prsiach je menej výrazná alebo chýba. Obidve pohlavia majú hnedé dúhovky oka, sivasté nohy a sivorohovinový zobák. Mláďa je bledohnedé so svetlými kostrnkovými pásikmi. Vo veku asi tri alebo štyri mesiace sa začína podobať na dospelého. Opísaných je sedem poddruhov, ale vzhľadom na časté introdukcie a aj individuálne variácie sa odporúča prepracovanie tohto systému. Všeobecne sú západné poddruhy tmavšie a menšie, východné svetlejšie a väčšie. Nominátny poddruh P. p. perdix sa vyskytuje na Britských ostrovoch, v Škandinávii až po Alpy a Balkán. Smerom na juh sú to poddruhy P. p. armoricana z Veľkej Británie, východného a stredného Francúzska; P. p. hispaniensis zo severného Španielska a severovýchodného Portugalska. Ďalej na sever a západ od nominátneho sú to poddruhy P. p. sphagnetorum zo severovýchodného Holandska a severozápadného Nemecka; P. p. lucida z Fínska až Uralu, južne po severný Kaukaz a Čierne more; P. p. canescens z Turecka, Kaukazu až Iránu a napokon P. p. robusta , ktorý sa vyskytuje od Kaspického mora až po západnú Čínu.

Vajcia jarabice poľnej. foto: © Zdenko Figura

Jarabica poľná obľubuje trávnaté zóny polopúští, horské lúky, otvorené trávnaté oblasti mierneho pásma a poľnohospodársku krajinu so skupinami krov a malých stromov vo výške do 2600 m n. m. Je to stály vták. V zime sa zdržuje v desať až dvadsať členných skupinách, ktoré sú zvyčajne rodinnými skupinami.

Jednodňové mláďa jarabice poľnej pri hľadaní potravy Foto: © Zdenko Figura

Areály týchto skupín sa navzájom prekrývajú, ale skupiny udržujú vždy od seba odstup. Kŕmi sa na úsvite a na súmraku, ale skôr zobaním ako hrabaním. Hraduje v rôznych prehĺbeninách v pároch alebo skupinách. Volá z vyvýšených miest. Model partnerstva je striedavý. Prevažne je monogamná, ale samce môžu mať výnimočne nakrátko dve samice. Tok je nenápadný, kohútik obieha sliepku so spustenými krídlami a "čiriká". Hniezdom je plytká priehlbina vo vegetácii alebo pod kríkom, vystlatá lístím. Znáša 8 - 24 širokých, oválnych, olivovohnedých vajec. Sezóna trvá od apríla do júna a medzi rokmi sa mení. Na znáške sedí sama sliepka 23 - 25 dní, ale kohút môže pomáhať v období liahnutia, inak je nablízku a dáva pozor na nebezpečenstvo. Keď je nebezpečenstvo bezprostredné, sliepka predstiera zranenie a tým odláka pozornosť od kuriatok. Malé kuriatka vodia obidvaja rodičia. V prípade, že sliepka zahynie, kohút mladé vychová dokonca sám. Mnoho nespárovaných kohútov sa pridáva k rodinám. Mláďatá sa živia najmä hmyzom a jeho larvami, mladými lístkami a neskôr rôznymi semenami a bobuľami. Dospelé vtáky zbierajú aj mäkkýše a iné drobné bezstavovce, ale hlavne rastlinnú potravu. Mláďatá začínajú lietať po dvoch týždňoch veku.

Štvordňové mláďatá Foto: © Zdenko Figura

Jarabica je u nás chránená, v zajatí sa chová hlavne pre poľovné účely a vypúšťa sa do revírov. Spôsob chovu je podobný chovu bažantov obyčajných pre poľovné účely s rozdielom v pomere pohlaví. Kým bažant obyčajný je typický polygamný vták, jarabica je monogamná a neprešla procesom domestikácie, ktorý by to mohol zmeniť. Z horeuvedeného však vyplýva, že by sa dal využiť systém chovu v triách. Pretože v zajatí netrpia nedostatkom potravy a silnou konkurenciou, mohli by samce využiť

Dvojtýždňové mláďa Foto: © Zdenko Figura

tieto výhody snahou rozmnožovať sa intenzívnejšie. V poľovníctve sa často využíva tzv. komorovanie, ktoré pomáha znížiť zimné straty spôsobené krutými zimami (zmrznutie alebo ulovenie oslabených jedincov predátorom, úhyn z nedostatku potravy) a tiež pomáha zlepšiť kondíciu vtákov a tým zlepšiť prírastok populácií. Ako krmivo sa môže použiť štandardné krmivo pre bažanty, ale s menšou veľkosťou, prípadne krmivo pre prepelice. Pohlavne dospieva v prvom roku a znáška v zajatí býva väčšia. V prípade odoberania vajec znesie viac znášok.
Areál výskytu v prírode sa v poslednom čase veľmi zredukoval. Je často lovená a to, ako aj intenzifikácia poľnohospodárstva spojená s používaním pesticídov, spôsobuje najväčšie poklesy stavov. Globálne nie je ohrozená a v mnohých krajinách sa väčšinou lokálne snažia o zlepšenie situácie ochrannými programami na znovunavrátenie jarabíc do svojich bývalých biotopov alebo farmárskej krajiny. Využívajú sa pritom nenásilné metódy reintrodukcie a podpory už existujúcich populácií, ako je prikrmovanie, úpravy krajiny a hospodárenie priateľské k existujúcim živočíchom (ekopoľnohospodárstvo, udržiavanie medzí a podobne). Na Slovensku sa odhadujú stavy na niekoľko tisíc hniezdiacich párov. To sa však nevyrovná bývalým hodnotám, ktoré poklesli po 80-tych rokoch minulého storočia až o 90 %. Hoci sa loví, je celoročne chránená. Môže sa loviť na jeseň len v revíroch, kde sa vypúšťajú umelo odchované jarabíčatá alebo komorované vtáky od 10.9. do 15.11.. Podľa slovenských zákonov je klasifikovaná ako ohrozený druh národného významu a jej spoločenská hodnota je určená na 20 000 Sk (663,88 €).

Štvortýždňové mláďatá Foto: © Zdenko Figura	Detail štvortýždňového mláďaťa Foto: © Zdenko Figura	Sedemtýždňové mláďa Foto: © Zdenko Figura	Dvanásťtýždňové vyfarbujúce sa mláďa Foto: © Zdenko Figura
Dospelý samec Foto: © Zdenko Figura	Dospelá samica Foto: © Zdenko Figura	Dospelý samec, pohľad zhora Foto: © Zdenko Figura	Dospelá samica, pohľad zhora Foto: © Zdenko Figura

1. jarabica poľná Perdix perdix (Linnaeus, 1758) LC
2. jarabica fúzatá (daurijská) Perdix barbata (dauurica) (Pallas, 1811) LC
3. jarabica tibetská Perdix hodgsoniae (Hodgson, 1857) LC

© Deno 2005 - 2013