|
Jariabok hôrny Tetrastes bonasia(Linnaeus, 1758)
Iné mená:lieskový tetrov, liesková sliepka Poddruhy a areál výskytu:Taxonomická
situácia je komplikovaná a názory na množstvo poddruhov sa rozchádzjú,
navyše tvorí dve farebné morfy (sivú a červenohnedú). 12 poddruhov:
Biotop:Listnato-ihličnaté
lesy s hustým krytom do dvoch metrov. Biológia:Pozorovaný jednotlivo, v pároch alebo v rodinných skupinách. To znamená, že je monogamný. Zvykne hradovať na stromoch, ale nie príliš vysoko. Avšak v krutých zimách prečkáva na zemi v kryte alebo v snehu. Keď je sneh veľmi hlboký, kŕmi sa na stromoch. Cez leto na zemi. Zbiera semená, puky, jahňady, výhonky, bobule a listy tráv. Počas obdobia rozmnožovania je to aj hmyz a malé bezstavovce a na jeseň tiež lesné plody. Zdržuje sa takmer vždy na tom istom mieste, iba v prípade nedostatku potravy sa lokálne presúva. Kohút na jeseň, keď sa rozpadajú kŕdle obhajuje svoje teritórium. Na jar sa jeho aktivita zvyšuje. Stojí na vyvýšenom mieste a vydáva pískavé zvuky. Rozprestiera chvost a zvesuje krídla. V toku vydáva bzučivé zvuky krídlami a vyskakuje. Sezóna u nás trvá od marca do mája, v severnejších oblastiach je to neskôr. Sliepka urobí hniezdo. Je ním plytká, skromne listami a trávou vystlatá diera v zemi, zvyčajne pod skalou, spadnutým stromom a podobne. Znesie 7 - 11 lesklých, oválnych žltohnedých vajec s červenohnedými škvrnami. Sedí na nich 23 - 27 dní (zvyčajne 25). Samec v tomto období často opúšťa teritórium. O vyliahnuté kuriatka sa stará tiež sama sliepka. Skoro po uschnutí nasledujú svoju matku, ktorá ich vodí, chráni pred chladom a vodí na miesta s potravou, ktorú si mláďatá zbierajú samé. Už vo veku niekoľkých dní mladé jariabky poletujú a na noc vylietavajú na konáre stromov, kde prespávajú so svojou matkou. Najprv sa živia hmyzom a jeho larvami, červami a pavúkmi a ozobávajú mladé lístky a trávu. V prípade nebezpečia predstiera sliepka poranenie, kým sa kuriatka ukryjú alebo uletia. Údajne sa kohút pridáva k rodine, keď kuriatka dosiahnu vek desať dní.
Dĺžka:♂
37 - 40 cm ; ♀ 34 cm Hmotnosť:♂
0,3 - 0,5 kg ; ♀ 0,3 - 0,4 kg Opis:Kohút: Je prevažne červenohnedý a sivý, s bielymi lemami na perí dolných partií a krídel. Hlava je na vrchu čiernohnedo strakatá, perie je trochu predĺžené. Nad okom je červený oblúk, typický pre tetrovy. Pod okom má svetlokrémový oblúk. Brada je čierna a je obrúbená krémovým lemom. Kostrč, nadchvostové krovky a stredné chvostové perá sú sivočierno strakaté. Ostatné chvostové perá majú pred ukončením čierny pruh a biele ukončenie. Sliepka: Matnejšia a tmavšia verzia kohúta. Dolné partie sú hustejšie vzorované a perie brady a tváre má krémové lemy. Obidve pohlavia majú operené beháky po sivočierne prsty, stredný prst je trochu predĺžený. Dúhovky oka sú hnedočierne a krátky zobák čierny. Mláďa: Podobné sliepke, ale matnejšie. Hrdlo je svetlejšie a horné partie viac červenohnedé s kostrnkovými pásikmi.
Pohlavná dospelosť a vyfarbenie:1.
rok Rodičovstvo:monogamné Znáška:7 - 11 vajec Inkubačná doba:23
- 27 (25) dní Krmivo:ako pre bažanty, ale viac rastlinného krmiva Chov:Nie sú informácie. Stav v zajatí:Nie sú informácie.
Stav v prírode:Vyskytuje sa na väčšine historického areálu výskytu, ale na niekoľkých miestach vymizol. Zdá sa, že aj najmenšie zmeny v jeho biotope mu spôsobujú problémy. V strednej Európe je veľmi vyrušovaný a preto sa stiahol na horské svahy. Odhaduje sa, že na Slovensku hniezdi niekoľko tisíc párov a zimuje okolo desaťtisíc jedincov. Slovenské zákony ho klasifikujú ako ohrozený druh európskeho významu a jeho spoločenskú hodnotu určujú na 40 000 Sk (1327,76 €). Patrí medzi poľovnú zver. Samica je však celoročne chránená a kohút sa môže loviť od 1.10. do 15.11. Záujem o jeho lov je však nízky. Všetky druhy rodu Tetrastes:
© Deno 2005 - 2013
|
